EISi minulý týždeň zaslalo list Ministrovi Spravodlivosti JUDr. Borecovi, kde ho žiada o dôkladné prehodnotenie a zmenu dnešnej (ne)špecializácie súdov v oblasti práva duševného vlastníctva. Dnešná úprava totiž až príliš zaťažuje súdy a podľa skúseností je i zlá pre kvalitu spravodlivosti doručovanej občanom a podnikateľom v týchto sporoch. Navrhujeme preto konkrétne kroky ako túto situáciu v oblasti špecializácie súdov zlepšiť.
Podľa dnešnej právnej úpravy existuje osobitná právomoc v konaniach vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany práv z nekalej súťaže (§ 11 zákona č. 371/2004). Autorské právo a súvisiace práva sú stále súčasťou všeobecnej agendy (agenda „C“). Okrem toho sú na Slovensku na prvom stupni designované až tri okresné súdy, ako únijné súdy, ktoré riešia spory vzniknutné z ochrannej známky spoločenstva (notifikácia podľa článku 91 ods. 2 CTMR) a dizajnu spoločenstva (notifikácia podľa článku 80 ods. 2 CTMR).
Dnešná situácia je nevhodná hneď z niekoľkých dôvodov. Právo duševného vlastníctva je veľmi dynamická a náročná disciplína, ktorá nie je na Slovensku dostatočne akademicky rozpracovaná. Navyše, ide o oblasť kde harmonizácia je pomerne na vysokej úrovni, a preto každý mesiac vychádza mnoho rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré musia byť samozrejmou výbavou pre našich sudcov. V opačnom prípade hrozí Slovenskej republike zodpovednosť za nesprávny výklad Únijného práva. Slovenské súdy sa snažíme upozorňovať na európske súvislosti, avšak takéto riešenie nie je dostatočne systémové. Systémová by bola poriadna špecializácia súdov a ich odborných asistentov.
Dnešná „špecializácia“ na priemyselnoprávnu agendu nie je vôbec špecializáciou. Na predmetné spory sa „špecializuje“ takmer štvrtina všetkých sudcov osobitného súdu (§ 11 zákona č. 371/2004). Na Okresnom súde v Bratislave je to napríklad až 11 z 40 sudcov. Podľa skúseností podnikateľov a občanov, ktoré sa k nám dostávajú sú rozhodnutia častokrát na odborne nízkej úrovni práve pre náročnosť výkladu z pohľadu Únijného práva, ktoré sa nerešpektuje. Azda najlepšie na tom je podľa našich analýz judikatúry Krajský súd v Banskej Bystrici, keďže tento často rieši v oblasti správneho súdnictva aj žaloby voči rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Dnešná rozpoltenosť právomoci na autorské právo a súvisiace práva na jednej strane a priemyselné práva a nekalú súťaž na strane druhej navyše ignoruje fakt, že duševné vlastníctvo ako celok má mnoho osobitných vlastností a vlastných úprav (napr. Smernica 48/2004/ES), ktoré odôvodňujú aby sa tieto spory riešili spoločne. V oblasti práv duševného vlastníctva je navyše veľmi bežná kumulácia nárokov z viacerých týchto práv, čo robí túto rozpoltenosť ešte viac nelogickou. Okrem toho možno konštatovať, že oblasť autorského práva je ešte komplikovanejšia a náročnejšia čo do uchopenia dnešného stavu európskej a medzinárodnej regulácie ako priemyselné práva.
Azda najalarmujúcejší je však stav v prípade právomoci v oblasti komunitárnej ochrannej známky a komunitárneho dizajnu, kde Okresný súd Košice I., Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I. sú súdmi, ktoré má právomoc pre celú Európsku úniu. Ide pritom o vysoko špecializovanú oblasť. Zverili sme ju pritom okresným súdom. Pre porovnanie takmer všetky štáty (napr. Holandsko, Írsko, Francúzko, Rakúsko, Fínsko, Česko, Poľsko, Španielsko a pod. ) majú iba jeden takýto súd pre celú krajinu, častokrát s neporovnateľne viac občanmi (napr. Francúzsko, Poľsko). Tieto súdy totiž aplikujú právnu úpravu (nariadenie), ktorá je dennodenne dotváraná judikatúrou Súdneho dvora EÚ a majú právomoc prikázať zdržanie sa určitého konania na území celej Európskej únie (DHL Express France SAS v Chronopost SA, Case C-235/09). Nazdávame sa, že sa jedná o veľkú právomoc pre bežný a nešpecializovaný okresný súd na Slovensku.
Ak by na Slovensku bolo len niekoľko špecializovaných sudcov (a ich asistentov) na niekoľkých osobitne dezignovaných súdoch, tak sa dokážeme do budúcna lepšie sústrediť na prácu s konkrétnymi sudcami. Vzdelavánie je dnes v oblasti práva duševného vlastníctva menej efektívne, a teda aj viac finančne naročné s horšími výsledkami v oblasti judikatúry. Navrhujeme preto:
- zjednotit osobitnú právomoc pre agendu sporov vznikajúcich z porušenia autorského práva a súvisiacich práv ku agende priemyselných práv a nekalej súťaže (§ 11 zákona č. 371/2004).
- zúžiť počet sudcov, ktorý sa dnes venujú agende podľa § 11 zákona č. 371/2004.
- zmeniť notifikáciu článku 91 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke spoločenstva a článku 80 ods. 2 nariadenia o dizajne spoločenstva tak, aby ako dezignovaný súd bol určený len jeden krajský súd, napr. Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý je vďaka agende správneho súdnictva (opravné prostriedky voči UPV SR) azda najviac skúsený v tejto oblasti.
Napokon takéto riešenie podporí aj iniciatívu prednesenú na druhom pracovnom stretnutie Medzirezortnej komisie pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu z dňa 29.2.2012, kde táto Komisia požiadala požiadala MS SR „o posúdenie možnosti filtrovania tých rozhodnutí, ktoré sa týkajú DV, a ich zverejňovanie na portáli Duševné vlastníctvo.“ Rovnako by sa tak zjednodušila možnosť analyzovania kvality rozhodovania sporov v oblasti práva duševnéhov vlastníctva na portáli „rozhodnutia.sk“.
Veríme, že vyššie navrhnuté zmeny budú vítané aj medzi sudcami, ktorý sa tak budú môcť alebo venovať na plno inej agende, alebo viac špecializovať v tejto oblasti. Zároveň bude takéto riešenie vítané aj medzi advokátmi, ktorý tak budú mať garantované vyššie odborné výstupy súdov. Pre občanov a podnikateľov by takýto prístup znamenal lepšiu predvídateľnosť práva a kvalitu spravodlivosti ako je tomu dnes. Pre tretí sektor a akadémiu takéto riešenie znamená, že sa bude môcť lepšie sústrediť na prácu s konkrétnymi sudcami. A napokon sa tým posunie odborná diskusia do inej roviny.