Ministerstvo financiípredložilo do pripomienkového konania návrh zákona ,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisova ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
EISI sa zapojilo do tohto legislatívneho procesu a podalo nasledovnú pripomienku k predmetnému návrhu zákona:
Týmto podávame pripomienku k návrhu zákona ,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ‚návrh zákona‘), ktorý Ministerstvo financií SR predložilo do pripomienkového konania dňa 7.9.2011.
1. Žiadame vypustiť navrhovaný článok IV, ktorým sa dopĺňa zákon o elektronických komunikáciách.
2. Žiadame vypustiť navrhovaný § 11a odsek 9, ktorým sa dopĺňa zákon o hazardných hrách.
3. Žiadame vypustiť navrhovaný článok III, ktorým sa dopĺňa zákon o platobných službách.
4. Žiadame vypustiť navrhovaný § 230 ods. 2, ktorým sa dopĺňa z Trestný zákon.
Odôvodnenie:
Prijatie článku IV by znamenalo zavedenie politicky riadenej cenzúry Internetu a narušenie ústavou garantované slobôd, a to najmä obmedzenie slobodného prístupu k informáciám, obmedzenie slobodného podnikania a slobodného vyjadrovania sa.
Navrhované blokovanie je nevhodné z niekoľkých dôvodov:
– O tom, čo má byť blokované, rozhoduje Daňový úrad Bratislava, ktorý ma politické vedenie, čím vzniká riziko zneužitia zoznamu na iné ciele čomu dopomáha aj neručité znenie zákona na mnohých miestach.
– Neprecízna úprava konania o zápise/výmaze do/zo zoznamu zakázaných ponúk vytvára široký priestor na svojvôľu výkonnej moci resp. iných subjektov.
– Návrh neposkytuje žiadne kontrolné mechanizmy v prípade zneužitia zoznamu zakázaných ponúk.
– Absencia vymedzenia pojmu „webové sídlo“, čím ostáva otvorená otázka, čo sa vlastne bude blokovať (celá stránka, jej časť alebo niečo iné).
– Z odôvodnenia návrhu jednoznačne vyplýva, že zavedenie tohto blokovania je motivované výlučne ekonomickým záujmom – zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Zavedenie cenzúry z takéhoto dôvodu považujeme za obzvlášť nebezpečné.
– Nízka alebo takmer žiadna efektivita blokovania kvôli relatívne jednoduchým možnostiam jeho obchádzania, nedostatočné záruky proti zneužitiu zoznamu zakázaných ponúk a celková neurčitosť zákonnej úpravy spôsobuje, že sa dostáva do rozporu s čl. 13 a čl. 26 Ústavy SR.
– Plošné zavedenie filtrovacích mechanizmov môže mať závažné technické dôsledky, každý ďalší umelý zásah do fungovania internetu predstavuje riziko znefunkčnenia niektorých jeho služieb, alebo spomalenia komunikácie.
– Vznik ďalších finančných nákladov poskytovateľom internetového pripojenia (ISP), čo nemusí byť v súlade s rozhodnutím ústavného súdu vo veci PL. ÚS 23/06-61. ISP tieto náklady pravdepodobne prenesie do koncovej ceny, čo pocítia zas len občania.
– Navrhované blokovanie sa môže stať precedensom ďalším politicky motivovaným obmedzeniam, ktorými sa bude neproporcionálne zasahovať do ústavou garantovaných práv a slobôd. Problém predloženej novely je aj jej vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, teda nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia tohto prostredia. Máme za to, že táto novela má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Súčasťou novely je totiž uloženie povinnosti podniku (podnik na účely zákona o elektronických komunikáciách je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním) blokovať prístup účastníka k zakázanej ponuke uvedenej v zozname zakázaných ponúk podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V praxi to bude znamenať povinné zavedenie filtrovania komunikácie na aplikačnej úrovni (level 7), čo je síce realizovateľné, ale prinesie to so sebou náklady na zabezpečenie tejto služby (výkonnejšie firewally). V tomto bode dôjde k negatívnemu vplyvu na podniky a teda aj na podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Podľa doložky vybraných vplyvov má táto novela pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Dôvodová správa k tejto novele uvádza, že cieľom navrhovanej úpravy je potláčanie závislosti od hazardných hier. Užívateľ hazardných hier, ktoré sú predmetom tejto úpravy, si vie rýchlo a účinne nájsť spôsob, ako obísť zabezpečenia a zákazy (firewall) a jeho obmedzenia (napr. použitím proxy servera a jeho služieb). Toto riešenie je dokonca lacnejšie než zavedenie filtrovania na aplikačnej úrovni do prevádzky. Vplyv na informatizáciu spoločnosti nielenže nie je pozitívny, ale je dokonca aj negatívny. Ako sme uviedli vyššie, zavedenie technológie na aplikáciu litery zákona prinesie podniku náklady, čo spôsobí, že podnik bude hľadať rýchle a lacné riešenia spĺňajúce cieľ a obsah tejto právnej úpravy. To znamená, že zavedie také filtrovanie (aplikačný firewall), ktoré budú blokovať viac než len konkrétne aplikácie (napr. zablokovanie sociálnej siete Facebook namiesto zablokovanie hazardnej hry). Tu je viditeľný veľký nedostatok novely, ktorá nestanovuje technické podmienky blokovania konkrétnych hazardných hier prevádzkovaných v prostredí Internetu.
Podľa právnych predpisov EÚ spadajú služby týkajúce sa hazardných hier, ako potvrdil Súdny dvor EÚ, pod článok 49 ES, a vzťahujú sa na ne teda pravidlá o poskytovaní služieb. Prevádzkovatelia, ktorým bolo udelené povolenie v jednom členskom štáte, môžu na základe týchto pravidiel poskytovať svoje služby spotrebiteľom v iných členských štátoch, pokiaľ tieto štáty nestanovia obmedzenia z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu, akými sú ochrana spotrebiteľa alebo všeobecná potreba zachovať verejný poriadok. Politika členských štátov týkajúca sa online hazardných hier musí byť spĺňať kritériá nevyhnutnosti a proporcionality. Zavedenie blokovania je v návrhu zákona ako sme už vyššie spomínali motivované najmä ekonomickým záujmom – zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu – a nie ochranou spotrebiteľa alebo všeobecnou potrebou zachovať verejný poriadok. Je pravdou, že do určitej miery sa ňou chráni aj spotrebiteľ avšak v tejto otázke navrhovaná úprava nespĺňa kritéria ani nevyhnutná ani proporcionálna nakoľko existujú aj menej invazívne spôsoby ochrany spotrebiteľa.
Prijatie článku III by vo svojich dôsledkoch mohlo znamenať aj porušenie článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Ten totiž zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu a platieb medzi členskými štátmi navzájom ako aj členskými štátmi a tretími krajinami. Podľa tohto návrhu zákona má však práve k takémuto obmedzeniu dôjsť, keďže poskytovateľovi platobnej služby sa ukladá povinnosť neposkytnúť platobné služby alebo nevykonať platobnú operáciu vo vzťahu k platobnému účtu uvedenému v zozname zakázaných ponúk. Blokovanie platieb sa môže zakladať na „kóde kategórie obchodníka“ (MerchantCategory Code – MCC).
Zákaz spracovania platieb spojených s určitým kódom však môže zablokovať zákonné obchodné transakcie, ktoré nepredstavujú platby v súvislosti so stávkami a výhrami. Prijatím tejto novely dôjde aj k úprave zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zavádza sa ňou skutková podstata trestného činu „Prevádzkovanie hazardnej hry bez licencie“, pričom v odseku 2, je uvedené, že kto na základe zmluvného vzťahu alebo obdobného vzťahu vykonáva činnosti pre fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré prevádzkujú hazardnú hru bez licencie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Vymedzenie skutkovej podstaty považujeme za veľmi široké a ľahko splniteľné čo nespĺňa požiadavky presnosti a určitosti kladené na vymedzenie trestných činov. Bohužiaľ, predkladateľ neberie zreteľ ani na podobné návrhy zákonov v zahraničí (napr. Česká republika), ktoré sa taktiež ukázali ako neefektívne najmä z vyššie uvádzaných dôvodov.