Obchodná dohoda proti falšovaniu ( „ACTA“) vytvára v spoločnosti značnú kontroverziu. Pripravili sme preto krátku trojstranovú analýzu jej dôležitých ustanovení. Je určená bežným občanom, aktivistom, novinárom, politikom ale aj právnikom. Zhrnutím možno uviesť, že najväčšie obavy sú z budúceho výkladu dohovoru, a tiež z vplyvu inštitucionálneho rámca na možnosť reformy práv duševného vlastníctva do budúcna.
OBSAH
1. Dohoda, jej výklad a budúce zmeny
2. Nebezpečenstvo pre občanov
3. Nebezpečenstvo pre podnikateľské prostedie
4. Nebezpečenstvo pre spoločnosť ako takú
1. Dohoda, jej výklad a budúce zmeny
Obchodná dohoda proti falšovaniu (ďalej aj „ACTA“ alebo „Dohovor“) bola vyjednaná v utajení a bez akejkoľvek demokratickej diskusie o jej obsahu. Ako nedemokratický produkt je dnes predložená na schválenie jednotlivým štátom, ktoré jej majú dať punc demokraticky prijatej záväznej právnej normy. Štáty však nevedia, čo schvaľujú. Politické reprezentácie hlasujú len o neurčitom texte dohovoru, ktorý sa má v prípade pochybnosti vykladať v súlade s prípravnými materiálmi dohody (čl. 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve). Prípravné materiály sú však aj naďalej tajné. Je teda zrejmé, že tie môžu skrývať ešte nemalé prekvapenia. Schvaľujeme teda mačku vo vreci.
Ba čo viac, dohoda si v článku 36 vytvára vlastný systém prijímania zmien, na ktorý už nebude mať priamo vplyv národný parlament. Robí tak prostredníctvom tzv. ACTA Komisie, ktorá môže ako jediná navrhovať zmeny k medzinárodnej dohode a má konečné slovo o výklade jej ustanovení (čl. 34). Slovenská republika tak reálne stráca suverenitu v pomerne citlivých otázkach. Nehovoriac o tom, že demokratický deficit pri prijímaní tejto dohody sa zrejme prenesie aj do prijímania rozhodnutí Komisie ACTA. Je dôvodné predpokladať, že sa v budúcnosti všetky nejasné ustanovenia ešte väčšmi sprísnia výkladom Komisie. Zmenu výkladu by bolo možné samozrejme dosiahnuť zmenou dohovoru samotného. Akýkoľvek návrh zmeny dohovoru však musí odsúhlasiť tá istá Komisia (čl. 42 ods. 1).
Nie je pravdou, že ACTA nejde za horizont dnešnej právnej úpravy. V tomto smere azda stačí odkázať na analýzu prestížnych európskych akademikov, ktorí výslovne potvrdzujú, že tento Dohovor si vyžiada zmenu hneď niekoľkých európskych právnych predpisov. Poťažmo to tak to platí o predpisoch slovenských. Najdôležitejšie však je, že občania prichádzajú o možnosť priamo ovplyvniť podobu práva duševného vlastníctva v mnohých kontroverzných otázkach prostredníctvom svojich volených zástupcov. Systém je totiž dizajnovaný tak, aby predišiel akejkoľvek národnej, resp. európskej reforme.
2. Nebezpečenstvo pre občanov
Dohovor sa priamo dotýka všetkých občanov. Vo svojich dôsledkoch potenciálne zužuje ich súkromie, prináša hrozby trestnoprávnych sankcií pre bagatelné protiprávne akty a sprísňuje následky pri porušení práv duševného vlastníctva.
2.1 Súkromie občanov
Pri porušení práv duševného vlastníctva pozná naše právo tzv. informačný nárok. Na jeho základe sa môže majiteľ práv obrátiť na súd o sprístupnenie určitých informácií či už od tých, ktorý porušili jeho práva alebo aj od iných osôb. Môže ísť o širokú škálu informácií, od počtu predaných kusov určitého produktu až po citlivé osobné údaje internetových užívateľov. Tento nárok má však svoje hranice. Dohovor ide vo svojom čl. 11 a čl. 27 ods. 4 výrazne za dnešné možnosti majiteľov práv. Umožňuje (nie prikazuje) dokonca sprístupnenie informácií aj bez súhlasu sudcu a ich poskytnutie do jurisdikcií, ktoré poskytujú iba slabú ochranu osobných údajov. Dohovor narozdiel od dnešného stavu odstraňuje obmedzenie tohto nároku čo do proporcionality (čl. 8(1) Smernice 2004/48, čl. 47 TRIPS) a tiež neposkytuje žiadne záruky proti zneužitiu týchto údajov. ACTA tak umožňuje nadmerný zásah do súkromia občanov, pričom výkon tohto práva sa môže v mnohých prípadoch dostať do konfliktu s Ústavou SR či Chartou základných práv EÚ. Je síce úlohou vnútroštátnych orgánov a súdov, aby v rámci opatrení prijatých na ochranu nositeľov autorských práv zabezpečili náležitú rovnováhu medzi ochranou tohto práva a ochranou základných práv osôb, ktorých sa tieto opatrenia týkajú (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Scarlet Extended C-70/10, Promusicae C-275/06), poskytnutie veľmi širokých možností majiteľom práv môže viesť k veľkej inflácií zjavne zneužívajúcich žiadosti o informácie.
2.2 Sprísnenie následkov porušenia práv
Aj dnešné slovenské právo pozná trestné činy spáchané porušením práv duševného vlastníctva. ACTA však zbavuje Slovensko čiastočne suverenity v otázke určenia rozsahu trestnej zodpovednosti a trestných sankcií. Predovšetkým tak robí veľmi širokým chápaním pojmu “obchodný rozsah” (čl. 23), ktorým podmieňuje vznik trestnoprávnej zodpovednosti a tiež vyžadovaním trestnoprávnych sankcií, ktoré majú byť „dostatočne vysoké, aby poskytli odradenie pre budúce porušenia“. Interpretácia je pritom v rukách Komisie ACTA. V prípade priameho nahrávania diel napr. v kine, ktoré nie je zatiaľ obligatórnym ustanovením, ACTA nevyžaduje ani posúdenie úmyslu páchateľa (§§ 281-283 TP sú úmyselné trestné činy, pozri §17 TP). Napokon, článok 9 ods. 1 a ods. 2 ACTA umožňuje zrejme dvojitú kumuláciu finančnej kompenzácie, na ktorú je majiteľ práv duševného vlastníctva oprávnený v prípade porušenia jeho práv. Toto ustanovenie ide preto svojimi dôsledkami za čl. 13 Smernice 2004/48/ES, pričom znásobí kompenzačnú ťarchu, ktorú musia aj porušovatelia práv duševného vlastníctva “mimo oblasti obchodu” niesť. Takúto „odstrašujúcu“ finančnú komenzáciu náš právny poriadok zatiaľ na žiadnom mieste nepoužíva.
3. Nebezpečenstvo pre podnikateľské prostredie
Všetci podnikatelia, ktorí vykonávajú export alebo import výrobkov a služieb môžu byť dotknutí novými colnými reštrikciami. Podnikateľské prostredie na internete sa stane výrazne rizikovým v prípade, ak sa poskytovateľ nerozhodne kapitulovať na ochranu práv svojich užívateľov.
3.1 Colné reštrikcie
Súčasná dohoda TRIPS vyžadovala colné zásahy na hraniciach len v prípade falzifikátov v oblasti ochranných známok a pirátskych kópií v oblasti autorského práva (čl. 51 TRIPS). ACTA rozširuje povinnosť colných zásahov aj na takmer všetky ostatné práva duševného vlastníctva ako napr. dizajny alebo úžítkové vzory atď. (čl. 5 písm. h) ACTA). Navyše podľa čl. 13 ACTA bude zásah zrejme nevyhnutný aj pri iných kategóriách porušenia práv duševného vlastníctva (t.j. nie len falzifikátov a pirátskych kópií). Colné orgány tak budú musieť z úradnej moci zasahovať aj pri porušení práv k ochrannej známke, ktorá len vyvoláva pravdepodobnosť zámeny s inou známkou alebo pri porušení práv k zapísanému dizajnu, či iných nie prima facie deliktoch.
3.2 Zodpovednosť na internete
Z článku 27 ods. 3 ACTA a vyjadrení Európskej Komisie je zrejmé, že dohovor má vyzývať k širšiemu využívaniu takých prostriedkov riešenia porušenia práv duševného vlastníctva na internete, ktoré nie sú spojené s ingerenciou súdu. Ide teda o procedúry, ktoré v zásade obchádzajú súdy. Voči poskytovateľom služieb na internete je navyše zostrená trestnoprávna zodpovednosť (čl. 23 ods. 4), rozsah nariaďovacej právomoci súdu (čl. 8) a zodpovednosť za napomáhanie obchádzania technologických prostriedkov ochrany práv (čl. 27 ods. 6 písm. a) bod ii)). Takýto robustný arzenál prostriedkov bez najväčších pochýb povedie k sebaobmedzovaniu poskytovateľov a väčšej servilnosti vo vzťahu k majiteľom práv na úkor užívateľov.
3.3 Zničenie tovarov
Dohovor ACTA v čl. 10 stanovuje možnosť domáhať sa zničenia tovarov porušujúcich známkové a autorské práva. Hoci táto možnosť existuje aj dnes, rozhodne nie je v civilnom konaní nadužívaná. Pre nezničenie „protiprávnych produktov“ môžu totiž existovať legitímne dôvody (nákup spotrebiteľa v dobrej viere a pod.). Spomínaný čl. 10 ods. 1 robí zničenie tovarov priamo pravidlom.
4. Nebezpečenstvo pre spoločnosť
Spoločnosti hrozí predovšetkým nebezpečný precedens. Prijatie právneho aktu, ktorý bol úmyselne skrývaný pred verejnosťou, a ktorého celý obsah nie je známy ešte ani v čase jeho prijímania národným parlamentom, je výrazným signálom toho, kde sú hranice práce loby určitého priemyslu. Popri WIPO a WTO tak ACTA plánuje vytvoriť nový systém. Systém, ktorý dokáže flexibilnejšie prijímať zmeny, pričom zásady jeho fungovania zatiaľ nie sú stanovené (čl. 36 ods. 5). Prijatie ACTA nespôsobí len posun k prísnejšej právnej ochrane. ACTA predovšetkým zmrazí akúkoľvek podstatnú reformu autorského práva či iných práv duševného vlastníctva do budúcna. A to je jej cieľom. Multilaterálna dohoda, ktorej zmluvnou stranou je EÚ sama, je aktom konzervovania mnohých zastaralých ustanovení práva duševného vlastníctva, ktorých sa európska spoločnosť snaží už dlhšie zbaviť.
Duševné vlastníctvo je potrebné chrániť. Ochrana základného práva vlastniť majetok, ktorého súčasťou sú práva duševného vlastníctva, musí byť však vyvážená s ochranou ďalších základných práv (Scarlet Extended C-70/10). ACTA poriadne záruky vyváženosti nedáva, naopak, skôr ich berie. Pestuje tak len hlbší disrespekt k právam duševného vlastníctva u mladej generácie.
Článok je licencovaný pod licenciou Creative Commons Atribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 Generic (CC BY-NC-ND 2.5). Za pomoc pri príprave ďakujeme Martinovi Blahovi;