SS-ZĽPaS-blog

Happy Slapping

Happy Slapping, v doslovnom preklade znamená niečo ako „veselé fackovanie“, označuje natáčanie reálneho fyzického napadnutia nič netušiace obete. Spravidla sa jedná o útok na náhodne vybranú, „okoloidúci“ obeť, s ktorou nemá útočník žiadny špecifický vzťah. Jeden alebo viac útočníkov napadne obeť a ďalší z agresorov celý útok natáča na kameru alebo mobilný telefón. Motivácia páchateľov býva iná ako u kyberšikany. Cieľom je získať maximálne šokujúce „originály“, často čo najbrutálnejšie, ale autentické video, ktoré agresori zverejní na niektorom z portálov na zdieľanie videí a teší sa z rastúceho počtu prehratí. Dôsledky útokov môžu byť fatálne. Obstaranie takéhoto videa býva taktiež aj iniciačným rituálom pre prijatie do rôznych mladistvých skupín. Avšak natáčanie fyzického alebo sexuálneho útoku a jej následné zverejnenie môže byť prostriedkom k týraniu (kyber)šikanovanej obete.

Happy Slapping a trestné právo

V Slovenskej republike happy slappingové konanie nie je trestným činom, ale nie je ani beztrestné. Napr. situácie, kedy útočník z ničoho nič napadne tyčí okoloidúcu obeť, zatiaľ čo je natáčaný spolupáchateľom, a následne spolu umiestnia video na internet, môže byť posúdená pravdepodobne hneď ako niekoľko trestných činov: napr. ublíženie na zdraví (§ 155 TZ) (pri ochrnutí ai. podobnej ujme na zdraví), neprekazenia trestného činu (§ 341 TZ) a neoznámenia trestného činu (§ 340 TZ) (zo strany pomocníka), následne neposkytnutie pomoci (§ 177 TZ). Záležať bude vždy na konkrétnom priebehu konania. Do úvahy preto pripadá napr. aj podnecovanie k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd (§ 424 TZ), ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ), schvaľovania trestného činu (§ 338 TZ), podnecovanie k trestnému činu (§ 337 TZ) ai. (Pri menej závažnom konaní pôjde najčastejšie o niektorý z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu).

Niektoré európske štáty majú Happy Slapping priamo zakotvený vo svojích trestných kódexoch. Vo Francúzsku sa na happy slapping pozerá rovnako ako na trestný čin akým je znásilnenie a hrozí zaň až 5 rokov väzenia.Vo Veľkej Británii bol taký zločin prvýkrát potrestaný až v roku 2008, kedy bola do väzenia na dva roky poslané dievča, ktorá na svoj mobilný telefón natočila muža, ktorý bol jej komplicmi ubitý k smrti. Tento muž zomrel v nemocnici na následky natrhnutej sliznice. Komplici vo veku 19 a 17 rokov boli odsúdení na 7 a 6 rokov odňatia slobody. To bolo zároveň prvýkrát, kedy bol páchateľ (páchatelia) za takýto čin odsúdený na trest odňatia slobody.

Hrozby súvisiace so sociálnymi sieťami

Tento príspevok sa venuje najčastejším hrozbách vyskytujúcim sa na sociálnych sieťach, resp. súvisiacim priamo s nimi.

Kyberšikana

opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho.
Príklad: Video

Sexting

sa skladá zo slov „sex“ a „texting“.
Označuje zasielanie elektronických správ (sms, mms, e-mailov atď.) či zdieľanie materiálu s erotickým a sexuálnym podtextom.
Spravidla sa jedná predovšetkým o sexuálne orientované komentáre, odhalené fotografie a videá.
Príklad: Video

Happy slapping

označuje natáčanie reálneho fyzického napadnutia nič netušiace obete
Príklad: Video

Cybergrooming

Väčšina prípadov sexuálneho zneužitia cez internet má však skôr podobu postupného budovania vzťahu a získavania si dôvery dieťaťa.
Tento postup sa označuje názvom grooming, podľa anglického výrazu „groom“ – pripraviť sa, upraviť sa.
Príklad: Video

Cyberstalking

nebezpečné prenasledovanie
je to také konanie, kedy sa páchateľ zameria na konkrétnu osobu, ktorú dlhodobo prenasleduje, obťažuje ju, vyhráža sa jej alebo jej blízkym osobám, a tým vo svojej obeti vyvoláva pocity strachu.

Kybergrooming

Veľkým rizikom zoznamovania cez internet je nadviazanie kontaktu so sexuálnym agresorom. Pod falošnou identitou sa snaží získať si obeť a vylákať ju na stretnutie.

Väčšina prípadov sexuálneho zneužitia cez internet má však skôr podobu postupného budovania vzťahu a získavania si dôvery dieťaťa. Tento postup sa označuje názvom grooming, podľa anglického výrazu „groom“ – pripraviť sa, upraviť sa. Páchateľ groomingu sa upravuje do pozitívnej podoby – vydáva sa za najlepšieho kamaráta dieťaťa, a tak si ho získava pre svoje ciele.

Kybergroomingom teda je psychická manipulácia prostredníctvom moderných komunikačných technológií s cieľom získať dôveru obete, vylákať ju na osobné stretnutie a spravidla sexuálne zneužiť.

Agresor si na internete vytipuje zraniteľnú a ľahko dostupnú obeť. Signálom pre neho je práve veľké množstvo zverejnených osobných údajov, fotografie, ochota ku komunikácii s neznámymi, vysoká miera dôverčivosti, rýchle otváranie citlivých oblastí svojho života, aktuálne prežívanie sklamania a trápenia, osamelosť, ochota stretnúť sa po krátkej známosti, ľahké pristúpenie na podmienky stretnutia, ktoré nastaví páchateľ. Ten väčšinou oslovuje naraz veľké množstvo detí a hľadá také, ktoré prejavia záujem a vyhovujú jeho potrebám (blízkosť bydliska, malá kontrola zo strany rodičov, ale aj chýbajúce kamarátske vzťahy alebo problémy doma, ako napríklad prebiehajúci rozvod rodičov). S tými potom rozvíja komunikáciu ďalej, dokáže byť trpezlivý a budovať vzťah aj dlhý čas. Chce si dieťa získať tak, aby za ním prišlo dobrovoľne. O svojej identite môže, ale nemusí klamať, väčšinou postupne prizná, že je od dieťaťa starší, aj keď si môže vek prispôsobiť. Svoju stratégiu stavia na tom, že sa pre dieťa stane starším kamarátom, ochrancom, ponúka bezpečie a prijatie, ktoré môže dieťaťu doma alebo medzi rovesníkmi chýbať.

Kybergroomer je spravidla sexuálny útočník zneužívajúci mobilných komunikačných nástrojov pre svoje ciele. Kybergroomerov nájdeme ako medzi mužmi, tak aj ženami. Väčšinou sa však jedná o muža. Kybergroomeri sú často všeobecne považovaní za pedofilov. Nemusia mať však vždy vyhranenú pedofilnú orientáciu. Môže ísť aj o takého útočníka, ktorý preferuje dospelých sexuálnych partnerov, ale pretože je v tomto smere neúspešný, obracaia sa na neplnoleté osoby ako na náhradné objekty. Od normálnej väčšinovej populácie sa zásadne osobnostne nelíši.

Termín kybergrooming trestný zákon nepozná, nie je teda vymedzený ako trestný čin. Avšak pod tento postup môžu byť zahrnuté viacero trestných činov.

Známym príkladom kybergoomingu je kauza Pavla Hovorky (PH) z ČR. Ten sa zoznamoval s maloletými chlapcami na rôznych internetových zoznámkach a vystupoval aj ako sponzor detských domovov. Svoje obete lákal PH k sebe na vrátnicu (pracoval ako strážnik), kde ich pohlavne zneužíval. Pri odmietanie osobnej schôdzky PH svoje obete vydieral hrozbou zverejnenia fotografií, ktoré mu predtým chlapci sami dobrovoľne poslali, či šírením správ o ich údajnej homosexualite atď. PH bol obvinený z trestných činov sexuálneho zneužívania (§ 201 TZ), vydierania (§ 189 TZ), ohrozovania mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ), zvádzania k pohlavnému styku a znásilnenia (§199 TZ) a nakoniec odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody na 6,5 rokov vo väzení a bola mu nariadená sexuologická liečba.

Kybernetické prenasledovanie (cyberstalking)

Stalking čiže nebezpečné prenasledovanie je také konanie, kedy sa páchateľ zameria na konkrétnu osobu, ktorú dlhodobo prenasleduje, obťažuje ju, vyhráža sa jej alebo jej blízkym osobám, a tým vo svojej obeti vyvoláva pocity strachu. Zneužívaniu nových online a mobilných technológií na prenasledovanie sa označuje ako kyberstalking. Prenasledovanie býva tiež prostriedkom týrania v rámci šikanovania a kyberšikany. Stalking, na rozdiel od kyberšikany a happy slappingu, je zakotvený v trestnom zákone a je trestným činom (nebezpečné prenasledovanie, § 360a TZ).

V Slovenskej republike možno kyberstalking postihovať už od 1. septembra 2011 ako trestný čin. Páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok. Stalker sa dopustí trestného činu nebezpečného prenasledovania, ak iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že:

a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,

b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,

c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,

d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo

e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.

V prípade, ak sa takéhoto konania dopustí na chránenej osobe (dieťa, tehotná žena, osoba staršia ako 60 rokov, chorá osoba, a pod.), závažnejším spôsobom konania (napr. po dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom, násilím, na viacerých osobách atď.), z osobitného motívu (napr. z pomsty alebo so sexuálnym motívom, z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu) alebo verejne, sa trest zvyšuje na 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Treba zdôrazniť, že trestný čin je spáchaný verejne aj vtedy, ak sa tak stane obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

Rovnako ako v každej inej oblasti života je dôležité uvedomiť si, že prevencia je najúčinnejšia obrana aj proti kyberstalkingu. Limitovanie zverejňovaných informácií o sebe na sociálnych sieťach a najmä premyslené zvažovanie, komu takéto informácie sprístupniť, môže často výrazne zabrániť cyberstalkingu.

Kyberšikana

Šikanovanie – opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho. Agresor zneužíva svoju moc nad obeťou.

Pojem kyberšikana (niekedy sa používajú aj cudzie výrazy cyberbulling, kyber-mobbing, e-mobbing apod.) Predstavuje úmyselné urážky, vyhrážanie, zosmiešňovanie alebo obťažovania druhých prostredníctvom moderných informačno komunikačných prostriedkov väčšinou v dlhšom časovom období. Kyberšikana sa odohráva najmä na Internete (napr. prostredníctvom e-mailov, chatovacích aplikáci ako je ICQ, v sociálnych sieťach, na videách umiestnených na internetových portáloch, webových stránkach / blogoch) alebo prostredníctvom mobilného telefónu (napr. SMS správ alebo nepríjemnými telefonátmi).

Sociálne siete

Medzi dospievajúcimi stále obľúbenejšie sociálne siete sú ideálnym miestom pre nenápadnú aj úplne otvorenú kyberšikanu: zverejňovanie fotografií a videí bez vedomia obete, štipľavé komentovanie profilu obete a posielanie nadávok, vytesňovania zo skupiny rovesníkov ohováraním a urážkami. Ku kyberšikane môže tiež dôjsť vytvorenm falošného profilu niekoho iného s cieľom šikanovať a ponížiť ho

Videoportál (Ako sociálna sieť)
Najrôznejšie ponižujúce videá zvyčajne uzrú svetlo sveta na niektorom z portálov pre zdieľanie videí, kde je obeť kyberšikany zachytená na videu vystavená verejnému posmechu. Keď sa obeť o takom videu dozvie, má možnosť požadovať jeho zmazanie, a to u autora videa alebo u prevádzkovateľa videoprtálu.

Emaily a chaty (na sociálnych sieťach)

Posielanie výhražných emailov a správ, nevyžiadaných obrázkov (napr. pornografických), spamovanie, krádež heslá k emailu a jeho následné zneužitie – tak je možné zneužiť email alebo chat na šikanovanie. Emailová komunikácia zvyčajne prebieha medzi dvoma ľuďmi a kyberšikana tak je úplne súkromná. Chaty umožňujú komunikáciu aj v skupinách ľudí, v rámci ktorej môže agresor obeť ponižovať, urážať alebo ju vytesniť zo skupiny diskutujúcich.

Páchateľ často jedna anonymne, takže obeť netuší, od koho útok pochádza. Práve v prípade kyberšikany medzi deťmi a dospievajúcimi sa väčšina obete a páchateľov navzájom poznajú v „reálnom“ svete. Takmer vždy majú obete podozrenie, kto by sa mohol za útokom skrývať. Kyberšikanu väčšinou páchajú ľudia z okolia obete: zo školy, zo sídliska, z rovnakej dediny alebo napr. etnickej komunity. Prípady kyberšikany medzi úplne neznámymi ľuďmi nie sú príliš časté.

Znaky rozlišujúce kyberšikanu od šikany:

Časová neobmedzenosť – Kyberšikana nekonči po škole alebo po práci. Páchatelia kyberšikany môžu útočiť kedykoľvek cez Internet alebo prostredníctvom mobilu, a tak je obeť prenasledovaná aj doma.
Priestorová neobmedzenosť – Kyberšikana sa neobmedzuje len na priestory triedy alebo školský dvor: kyberšikana prostredníctvom mobilných telefónov a internetu prenasleduje dieťa aj v jeho domove, ktoré tak nemá pred elektronickými útokmi úniku.
Veľkosť publika a rýchlosť šírenia – S tým, ako ľahko sa na internete šíri digitálny obsah, je jednoduché rozšíriť aj fotografiu, video alebo text, ktorý niekoho ponižuje, šíri o ňom nepravdivé alebo popudlivé informácie. Najľahšie je to v sociálnych sieťach, na portáloch pre zdieľanie videí a verejných chatoch, kde má k takým materiálom prístup každý užívateľ internetu. U rozvinutých kyberšikán dochádza k verejnému hlasovaniu, petíciám, masovým komentárom na úkor obete. S počtom divákov úmerne narastá aj frustrácia obeti. Preto býva rozsah kyberšikany omnoho väčší, než u šikanovania. Obsah, na ktorý sa už dávno zabudlo, sa môže kedykoľvek znovu objaviť na verejnosti a pre obeť je tak aj po rokoch oveľa ťažšie celú nepríjemnou záležitosťou prekonať.
Anonymita – Páchatelia sa sami cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.

Identita páchateľa a obete – Ku kybernetickému šikanovaniu môže dochádzať tak medzi rovesníkmi (napr. medzi kamarátmi alebo spolužiakmi) ako aj medzi rozdielnymi generáciami (napr. medzi žiakmi a učiteľmi). Vek alebo vzhľad pritom nezohráva žiadnu úlohu. Páchateľ kyberšikany si totiž môže vybudovať novú elektronickú identitu, ktorá sa ale často veľmi líši od tej skutočnej. Páchateľ nemusí mať jednu virtuálnych identitu / profil, ale môže ich mať viacero, ktoré sa môžu navonok podporovať pri páchaní kyberšikany na určitej obeti.
Rozpoznateľnosť – Na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte. Po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Môže preto zostať svojmu okoliu dlho skrytá. Napriek tomu pôsobí zranenia nemenej vážne a ťažko liečiteľné (napr. úzkostné poruchy, posttraumatické poruchy, deformuje rozvoj sociálnych a morálnych kompetencií). Preto je dôležité rozvíjať citlivosť voči signálom elektronického násilia medzi žiakmi a nepodceňovať ich.

Stava sa, že sa niekto stane páchateľom kyberšikany neúmyselne: nedomýšľa dôsledky svojho konania, unáhlene zverejni fotky, urazí niekoho alebo si neuvedomí, čo môže pre druhého znamenať nemiestny vtip. Pretože páchateľ takýchto činov nevidí reakciu obete, často ani nezisti, čo svojimi zraňujúcími slovami alebo fotkami spôsobil.

Ak si obeťou kyberšikany, čo môžeš urobiť.

Okamžitá reakcia

Akékoľvek šikanovanie riešte okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. V prvom rade dajte vedieť páchateľovi, že vám jeho správanie vadí a ak s tým neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej však s páchateľom nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte, nepresviedčajte ho – práve vaša reakcia je to, čo by chcel vidieť.

Nereaguj, neodpovedaj a zablokuj agresora

Nereaguj a neodpovedaj agresorovi, lebo konštruktívna debata nie je účinná akokoľvek by si argumentoval. Čím viac sa budeš snažiť vyjednávať, argumentovať a dávať veci na pravú mieru, tým viac sa agresor bude na tom zabávať a svoje konanie stupňovať.

U väčšiny poskytovateľov sociálnych sietí a ďalších internetových služieb máš možnosť zablokovať alebo nahlásiť každého, kto ťa obťažuje alebo sa chová nevhodne.

Na Facebooku je dobré nastaviť zdieľanie informácií len s priateľmi. Nepríjemného užívateľa potom stačí vyškrtnúť zo zoznamu priateľov. Nevhodné komentáre navyše môžeš jediným kliknutím nahlásiť.

Ak ťa niekto naozaj vytrvalo obťažuje, posledným východiskom je zmena čísla ICQ, vytvorenie
nového profilu na Facebooku alebo zmena čísla mobilného telefónu.

Zaistiť dôkazy

Uchovaj si kompromitujúce materiály a správy ako dôkaz, pretože technicky je možné vypátrať a usvedčiť páchateľa, aj keď si kompromitujúce materiály agresor vymaže a odstráni z počítača. Niekedy obeť kyberšikany sa môže sama snažiť zahladiť všetky stopy, aby jej nič nepripomínalo chvíle poníženie. Je ale dôležité uchovať možné dôkazy pre neskoršie použitie pri vyšetrovaní kyberšikany (e-maily, sms, dehonestujúce weby, profily, chaty atp.).

Blokovanie a nahlasovanie

V mailovej alebo chatovej komunikácii môžete nastaviť blokovanie správ od osoby, ktorá Vás šikanuje. Na sociálnych sieťach môžete nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Môžete sa tiež obrátiť na školu, ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, na školského psychológa, na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania alebo na Políciu SR.
Ak riešite na urážajúci alebo falošný profil na sociálnej sieti, požiadajte správcu o jeho zmazanie, mnoho služieb ponúka špeciálne nahlasovacie ikony. Často sa ale jedná o zdĺhavý proces, poskytovatelia služieb musia overovať pravdivosť a oprávnenosť hlásenia.

Tieto tipy vám pomôžu brániť sa proti kyberšikane a zachovať si bezpečnosť online:

Musíš byť opatrný a dobre si premyslieť pri vytváraní profilu, čo všetko tam o sebe prezradíš, aké fotky tam dáš, koho si „priberieš“ do priateľov. Neuvádzajte online zbytočne veľa svojich osobných údajov. Myslite na to, že akékoľvek osobné informácie (ako napr. informácie o vašej rasovej alebo národnostnej príslušnosti, o vašom zdravotnom stave, vašom intímnom živote, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), vaše fotografie alebo videá môže páchateľ využiť na to, aby vás kontaktoval alebo vás zosmiešnil, vyhrážal sa vám alebo vás vydieral. Dobre si preto rozmyslite, čo na internete zverejníte a tiež aj to, komu inému dávate tieto údaje k dispozícii.

Nikomu neprezrádzajte svoje heslá.

Rešpektujte názory iných ľudí – i keď s niekým nesúhlasíte, neznamená to, že ho musíte urážať alebo znevažovať.

Z času na čas skúste zadať do vyhľadávača Google svoje meno. Tak zistíte, aké informácie o vás sú verejne prístupné online a čo sa môže zobrazovať iným používateľom. Ak sa vám výsledok nepáči, môžete ho zmeniť.

Povedzte o tom rodičom alebo dospelému, ktorému dôverujete, napríklad učiteľovi.

Nerozširujte správy a videá, ktorých cieľom je kyberšikana – pomáhate tým páchateľovi kyberšikany.

Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmyslite, čo na internete robíte, či už zo zábavy, z hnevu alebo túžby po pomste. To, čo sa Vám zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievate, nadávate mu alebo sa mu vyhrážate, tak ste Vy sami tými, kto „kyberšikanuje“. Myslite na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližujete, raz Vás to môže mrzieť a môžete sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne, vinu a môžete za svoje konanie niesť právnu zodpovednosť.

Ak si všimnete, že niekto sa niekomu prostredníctvom internetu posmieva, ponižuje ho a tak mu ubližujem, nezostaňte ticho. Pomôžte obeti, zastaňte sa jej, povedzte niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj Vy môžete byť tými, ktorí zabránia ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

Kyberšikana a zákon

Šikana aj jej nová forma – kyberšikana – ako taká nie je nezákonná. Napriek tomu ale mnoho prejavov kyberšikany môže napĺňať podstatu trestných činov, existuje preto možnosť použiť na jej riešenie právne nástroje.

Kyberšikana obdobne ako šikanovanie síce nie je sama o sebe trestným činom ani priestupkom, ale jej prejavy môžu napĺňať skutkovú podstatu napr. týchto trestných činov:

• Nebezpečné prenasledovanie (stalking, § 360a TZ) – napr. dlhodobé prenasledovanie takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života

• Účasť na samovražde (§ 154 TZ) – napr. úmyselné utvrdzovanie obete v úmysle vykonať samovraždu.

• Porušovanie tajomstva prepravovaných správ (§ 196 TZ) – napr. zachytenie e-mailu predtým, než sa s ním môže adresát zoznámiť.

• Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (§ 377 TZ) – napr. zverejnenie e-mailovej komunikácie z počítača obete.

• Ohováranie (§ 373 TZ) – napr. vytvorenie webových stránok zosmiešňujúcich obeť prostredníctvom vedomého uvádzania nepravdivých informácií, ktoré môžu obeť vážne poškodiť;.

• Ohrozovanie mravnosti (§ 371, 372 TZ) – napr. zasielanie pornografických videí osobe mladšej ako 18 rokov.

• Poškodzovanie cudzích práv (§ 376, 377 TZ) – napr. páchateľ uvedie obeť do omylu vydávaním sa pri chatovaní za inú osobu a spôsobí jej tým vážnu, nemajetkovú ujmu (napr. v rodinných vzťahoch).

• Výroba a šírenie detskej pornografie (§ 368 a 36 TZ) – napr. preposlanie MMS s fotografiou nahej osoby mladšie ako 18 rokov predstierajúcej sexuálny styk; napr. presvedčiť obeť mladšiu ako 18 rokov nechať sa fotiť v sexuálne dráždivých polohách.

• Nebezpečné vyhrážanie (§ 360 TZ) – napr. zasielanie výhražných SMS spôsobilých vzbudiť dôvodnú obavu obete o jej život.

• Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií (§ 247 TZ) – napr. získanie prístupu k profilu na sociálnej sieti obete prelomením jej hesla a následná zmena jeho obsahu; napr. „kamarát“ obete zist jej heslo k počítaču s úmyslom vymazať dáta na ňom uložené.

• Vydieranie (§ 189 TZ) – napr. páchateľ núti obeť k šikanovanie ďalšie osoby pod hrozbou zverejnenia chúlostivých fotografií obete.

• Poškodzovanie cudzej veci (§ 245 TZ) – napr. úmyselné poškodenie mobilu obete zaslaním vírusu.

• Nátlak (§ 192 TZ) – páchateľ napr. zneužíva strachu obete a k niečomu ju núti, a to bez vyhrážky násilím.

• Šírenie toxikománie (§ 174 TZ) –napr. výsmešné poznámky na sociálnych sieťach o drogovej abstinencii obete v úmysle ju podnecovať k zneužívaniu návykovej látky alebo zvádzať k tomu obeť (nevzťahuje sa na alkohol).

• Podvod (§ 221 TZ) – napr. páchateľ sa na sociálnej sieti vydáva za inú osobu s úmyslom vylákať od obete peniaze.

• rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť

Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach, aj na zdraví.

Pedagóg ako obeť kyberšikany

Aj učitelia sa môžu ľahko stať obeťami kyberšikany: čoraz viac pedagógov sa stretáva s obťažovaním zo strany žiakov agresívnymi alebo urážlivými SMS správami alebo urážkami na Internete. Dospievajúci často počas vyučovania učiteľa filmujú mobilnými telefónmi a nahrávky „zo srandy“ zverejňujú na Internete. Dotknutí učitelia zistia často až oveľa neskôr, že poslúžili na pobavenie širokému publiku.

Keď takéto prípady vyjdú najavo, šikanovaný učiteľ sa samozrejme cíti veľmi ponížený. Takéto situácie predstavujú veľkú psychickú záťaž, napriek tomu väčšina obetí mlčí: napr. preto, že často nemajú podporu kolegov alebo vedenia školy. Je dôležité postaviť sa k problému čelom, aktívne sa snažiť hovoriť s rodinou, známymi, kolegami a pod. A podľa okolností vyhľadať aj odbornú pomoc napr. psychológa. Ajpre pedagóga platia základné odporúčania: uchovávajte dôkazy, blokujte agresorov a nahláste šikanujúci obsah a požadujte jeho stiahnutie.

Vo väčšine prípadov kyberšikany namierenej proti učiteľom navyše dochádza k porušovaniu zákona. Natáčať alebo fotografovať niekoho bez jeho súhlasu totiž zákon zakazuje, hoci sa o nezákonnosti natáčanie učiteľov pri výučbe niekedy diskutuje. Výklad je ale celkom jednoznačný v situáciách kedy je nahrávka alebo fotografie nasnímané alebo zostrihané tak, že učiteľa zosmiešňuje, a následne zverejnená: ide o porušenie ustanovení o ochrane osobnosti. V takýchto prípadoch môže zobrazovaná osoba požadovať zmazanie zverejneného materiálu (napr. od prevádzkovateľa webovej stránky).

Ak sa učiteľ stane obeťou kyberšikany, neznamená to nutne zlyhania v jeho pedagogickej úlohe alebo absenciu prirodzenej autority.

Nové pravidlá sociálnej siete Facebook – obsah

Často diskutovanou témou sú zmeny v pravidlách sociálnej siete Facebook – Vyhlásenie o právach a povinnostiach (ďalej len „SRR“).Asi najdôležitejšia zmena sa dotýka definície pojmu obsah. Podľa nových SRR je obsahom čokoľvek, čo vy alebo iní používatelia zverejňujete, poskytujete alebo zdieľate použitím služieb Facebooku. Novou definíciou obsahu dôjde k zväčšeniu množiny údajov, ktoré spadajú pod tento pojem. Nejde totiž už len o údaje, ktoré boli používateľmi priamo zaslané (ang. post) na Facebook (v zmysle pôvodnej definície pojmu obsah v SRR) , ale aj o údaje poskytnuté a zdieľané použitím (služieb) Facebooku. Takéto poskytnuté a zdieľané údaje použitím (služieb) Facebooku môžu mať mnohokrát pre používateľa skrytejší charakter a nemusí si vôbec uvedomovať, že aj tieto údaje sú poskytované Facebooku pri používaní jeho služieb, a teda môže dôjsť k väčšiemu zásahu do práva súkromie v dôsledku zneužitia nevedomosti používateľov, resp. ich menšej opatrnosti. Obsahom budú už napr. aj údaje (informácie v zmysle SRR), ktoré zasiela mobilná aplikácia Facebooku pri jej používaní, pričom užívateľ mnohokrát pri jej inštalovaní nečíta k akým údajom dáva tejto aplikácií prístup a teda nie je si plne vedomý toho čo všetko prostredníctvom tejto aplikácie bude Facebooku poskytované, napr. údaje o polohe, hovoroch, zoznam aplikácií nainštalovaných v mobilnom telefóne. Tieto poskytované údaje sa môžu mnohokrát týkať práve činností používateľov na Facebooku a na mobile, tým pádom ich bude môcť zaradiť aj pod definíciou informácie podľa SRR. Čiže aktuálne môže dôjsť k čiastočnému prekrývaniu sa pojmu informácie a obsah čo podľa starých SRR nebolo možné, nakoľko údaje patriace pod pojem informácie boli vyňaté z pojmu obsah. To je pravdepodobne aj dôvodom prečo bol v definícií pojmu obsah v starých SRR vynechaný dovetok „čo nespadá pod definíciu informácie“.

V konečnom dôsledku však Facebook nezíska viac údajov o používateľoch ako mal doteraz, akurát v prípadoch kde mohol používať alebo spracovávať údaje tvoriace len obsah, bude tento rozsah údajov rozšírený, čím dôjde k väčšej použiteľnosti údajov používateľov Facebookom.

Často diskutovaná otázka vlastníctva obsahu, na ktorý sa vzťahujú práva duševného vlastníctva a jeho použitia je v nových SRR zakotvená tak, že používatelia vlastnia všetok obsah a informácie, ktoré zverejňujú na Facebooku. Tiež môžu pomocou nastavení kontrolovať, ako je obsah zdieľaný. V skutočnosti to nie je nič nové oproti existujúcim podmienkam. Používateľ poskytne Facebooku nevýhradnú, neprenosnú, sub-licencovanú, celosvetovo platnú licenciu k používaniu akýkoľvek obsahu, ktorý pridal na Facebook alebo s jeho súvislosťou. Jediný významný rozdiel je, že používatelia budú mať väčšiu kontrolu nad tým, ako je ich obsah zdieľaný. V tom im pomôžu nastavenia ochranu osobných údajov.

Zároveň si treba uvedomiť, že Facebook o svojich používateľoch neustále zbiera a využíva súkromné informácie bez ohľadu na to, či to vytvárajú nejaký obsah, teda či sú na tejto sociálnej siete aktívny. Keď používatelia používajú Facebook, alebo keď beží Facebook, umožňujú tak Facebooku sledovať užívateľská prehliadanie webu, rovnako ako aj získavanie informácií zo svojho mobilného telefónu.

Sexting

Sexting je pomerne nový fenomén, ktorý je spojený s využívaním informačných a komunikačných technológií mladistvými a deťmi, ale aj dospelými.

Pojem sexting sa skladá zo slov „sex“ a „texting“. Označuje zasielanie elektronických správ (sms, mms, e-mailov atď.) či zdieľanie materiálu s erotickým a sexuálnym podtextom. Spravidla sa jedná predovšetkým o sexuálne orientované komentáre, odhalené fotografie a videá. Mladí ľudia túžiaci po sláve hrdo odosielajú svoje fotografie a videá s očakávaním obdivu. Neuvedomujú si však, že sa vystavujú vysokému riziku vydierania, zneužívania a verejného posmechu. Takéto fotografie môžu byť v budúcnosti prostriedkom k nátlaku či k zosmiešneniu, môžu nafotenú osobu alebo jemu blízke osoby ohroziť v budúcich vzťahoch či pri hľadaní si zamestnania. Sexting prebieha najčastejšie medzi rovesníkmi, výnimkou ale nie je ani cielené zasielanie odhalených fotografií neznámym ľuďom (z chatu, zoznamky) za odplatu.

Riziká sextingu

Sexting predstavuje veľmi rizikové správanie, a to hneď z niekoľkých dôvodov:
1. Potenciálnym útočníkom sa dáva k dispozícii citlivý materiál, ktorý môžu zneužiť.
2. Tento materiál môže na internete kolovať niekoľko rokov, alebo môže byť použitý za niekoľko rokov od svojho vzniku.

3. Obeť sextingu môže byť vystavená sexuálnemu obťažovaniu či sexuálnym útokov.
4. Šíritelia sextingu sa môžu stať páchateľom priestupku či trestného činu (šírenie detskej pornografie, ohrozovania mravnej výchovy mládeže a pod.)

Sexting a právo

Materiály zhotovené v rámci sextingu sa často radia do tzv. Detskej pornografie. Tá sa definuje ako pornografia, v ktorej sú zobrazené deti ako sexuálne aktéri alebo objekty (súlož, masturbácia, nahota atď.) (keď nie je možné určiť vek dieťaťa, tak sa za dieťa považuje aj ten, kto tak vyzerá). Sexting teda podporuje šírenie detskej pornografie, ktorá je celosvetovo zakázaná.

Je dôležité upozorniť, že dieťa je podľa trestného zákona osoba mladšia ako 18 rokov (nie 15!). Osoby staršie ako 15 rokov môžu mať „legálne“ sex (nedopúšťajú sa trestného činu). Nesmú sa pri tom však fotografovať, natáčať alebo dokonca viesť denník (do 18 rokov). Potom by sa mohlo jednať o výrobu a držanie detskej pornografie.

Právne reštrikcie neberú ohľad na skutočnú vôľu osôb, ktoré majú chrániť. Nepriznávajú osobám mladším ako 18 rokov právo rozhodovať o tom, či chcú byť pornograficky zobrazené, dokonca ani právo, aby sa samy zobrazili spôsobom, ktorý možno označiť ako pornografický.

Každý prípad sextingu treba posudzovať individuálne, niektoré prípady sú vyhodnotené ako priestupok, iné ako trestný čin (záleží na viacerých faktoroch napr. na druhu fotografií a spôsobu ich obstaranie), u mladistvých osôb môže byť sexting považovaný za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ). Akékoľvek zneužívanie detí na výrobu pornografických materiálov je trestné rovnako ako aj šírenie alebo vlastnenie takýchto materiálov.

Niektoré prípady sextingu možno tiež riešiť aj občianskoprávnou cestou.

Sexting sa často stáva prostriedkom pre vydieranie detí v rámci tzv. Kybergroomingu.

V niektorých krajinách je sexting tvrdo postihovaný, napr. v USA je trestným činom – mladiství odosielajúci sexuálne orientovaní sa stávajú sexuálnymi delikventmi s trvalým záznamom.

Sociálna sieť FB – Hoax

V posledných dňoch sa na sociálnej sieti Facebook objavuje nasledujúci oznam:

OZNAM … pre istotu dávam všetkým na vedomie ….. V reakcii na novú politiku FB vás informujem, že všetky moje osobné údaje, články, obrázky, fotografie, videá, atď., Sú predmetom mojich autorských práv (v súlade s Bernským dohovorom).
Pre komerčné využitie všetkých vyššie uvedených predmetov autorského práva je v danom prípade vyžadovaný môj písomný súhlas!
FB je teraz verejná spoločnosť. Preto sa všetkým používateľom sociálnej siete odporúča umiestniť na svojich stránkach podobné „oznámenie o súkromí“, inak (ak toto oznámenie nebolo na internetových stránkach aspoň raz zverejnené), je automaticky umožnené využívať vaše osobné údaje, vaše fotografie a informácie uverejnené v správach na stránkach vášho profilu.
…
Každý, kto číta tento text, ho môže skopírovať na svoj profil na FB. Vďaka tomu budete chránení autorským zákonom.
Touto správou informujem Facebook o tom, že šírenie, kopírovanie, využívanie mojich osobných údajov, alebo akejkoľvek inej akcie vo vzťahu k môjmu profilu na sociálnej sieti je bez môjho povolenia zakázané. Tento zákaz sa vzťahuje aj na zamestnancov, študentov, agentov alebo akýkoľvek iný personál, ktorý je týmto alebo iným spôsobom zmluvne spojený s Facebookom

Vyššie uvedený text je HOAX. Každý používateľ sociálnej siete Facebook je povinný sa riadiť Podmienkami používania, s ktorými súhlasili pri registrácii do tejto sociálnej siete. Akékoľvek ďalšie texty nie je možné považovať za doplnenie pravidiel medzi Vami a sociálnou sieťou Facebook. A ak s týmito pravidlami nesúhlasíte, máte právo sociálnu sieť Facebook nepoužívať.

Štatistiky sociálnych sietí od Digital Insights

Ak vás zaujímajú štatistiky používania sociálnych sietí, tak nasledujúca infografika od spoločnosti Digital Insights je určená práve pre vás.

Vydanie publikácie – NEbezpečie sociálnych sietí

V rámci projektu sme vydali publikáciu o základných ľudských právach a slobodách v sociálnych sieťach. Publikácia dostala názov NEbezpečie sociálnych sietí a môžte si ju bezplatne stiahnúť na tejto adrese:

KNIHA – NEbezpečie sociálnych sietí