Naša odpoveď v rámci EÚ konzultácie ohľadom zodpovednosti na internete
Európska Komisia spustila verejnú konzultáciu ohľadom procedúr notifikácie a následného reagovania voči nelegálnemu obsah uloženému internetovými prostredníkmi (Public consultation on procedures for notifying and acting on illegal content hosted by online intermediaries). Na jej základe EISi zaslalo Európskej Komisii svoje pripomienky k pripravovanej novele smernice o elektronickom obchode.
V odpovedi Európskej Komisii žiadame aby únijné právo nevytvorilo jedinú notice & takedown procedúru, pretože druhy porušení sú veľmi rôzneho typu a závažnosti - nie je totiž možné zaobchádzať s rôznym druhom protiprávnosti rovnako. EK tiež predstavujeme tiež našu predstavu podľa, ktorej by mohol systém notifikácií fungovať asi nasledovne.
Poskytovateľ služby typu hosting po obrdžaní oznámenia upozorní užívateľa, ktorý informácie u neho uložil o žiadosti tretej strany. Urobí tak iba vtedy ak žiadosť tretej strany je dostatočne jasná a adekvátne odôvodnená (L'Oreal v. eBay), a tiež ak je to možné a potrebné. Užívateľ sa môže k žiadosti vyjadriť alebo aj podať tzv. counter notice.
- Ak užívateľ podá counter notice, poskytovateľ predá identifikačné údaje o užívateľovi tretej osobe a zároveň ponechá informácie na svojej službe pričom poskytovateľ za nich nezdopovedá.
- Ak užívateľ iba podá vyjadrenie, poskytovateľ ho zoberie do úvahy pri posúdení žiadosti tretej strany.
- Ak užívateľ nepodá žiadne vyjadrenie, poskytovateľ bude vychádzať iba z žiadosti tretej strany.
Novelizácia smernice by tiež mala spresniť, že reakčná doba na strane poskytovateľa závisí od určitých okolností, ktoré by malo únijné právo aspoň demonštratívne uvádzať. EISi navrhuje zahrnúť dva faktory: typ služby a povahu porušenia.
Niekedy bude náročné, v prípade ak tretia strana podá žiadosť a užívateľ neodpovie alebo aj odpovie, posúdiť či skutočne ide o porušenie práv alebo nie. V takýchto prípadoch by mala byť braná väčšia tolerancia v prospech ponechania obsahu na internete ak je obsah zhmotnením dôležitých záujmov spoločnosti ako napr. sloboda prejavu. Ak súd následne usúdi, že sloba prejavu bola prekročená, nemalo by to spôsobiť zodpovednosť poskytovateľa služby, ktorý nie je pôvodcom informácie.
Language
