Kyberšikana

Šikanovanieopakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho. Agresor zneužíva svoju moc nad obeťou.

Pojem kyberšikana (niekedy sa používajú aj cudzie výrazy cyberbulling, kyber-mobbing, e-mobbing apod.) Predstavuje úmyselné urážky, vyhrážanie, zosmiešňovanie alebo obťažovania druhých prostredníctvom moderných informačno komunikačných prostriedkov väčšinou v dlhšom časovom období. Kyberšikana sa odohráva najmä na Internete (napr. prostredníctvom e-mailov, chatovacích aplikáci ako je ICQ, v sociálnych sieťach, na videách umiestnených na internetových portáloch, webových stránkach / blogoch) alebo prostredníctvom mobilného telefónu (napr. SMS správ alebo nepríjemnými telefonátmi).

Sociálne siete

Medzi dospievajúcimi stále obľúbenejšie sociálne siete sú ideálnym miestom pre nenápadnú aj úplne otvorenú kyberšikanu: zverejňovanie fotografií a videí bez vedomia obete, štipľavé komentovanie profilu obete a posielanie nadávok, vytesňovania zo skupiny rovesníkov ohováraním a urážkami. Ku kyberšikane môže tiež dôjsť vytvorenm falošného profilu niekoho iného s cieľom šikanovať a ponížiť ho

Videoportál (Ako sociálna sieť)
Najrôznejšie ponižujúce videá zvyčajne uzrú svetlo sveta na niektorom z portálov pre zdieľanie videí, kde je obeť kyberšikany zachytená na videu vystavená verejnému posmechu. Keď sa obeť o takom videu dozvie, má možnosť požadovať jeho zmazanie, a to u autora videa alebo u prevádzkovateľa videoprtálu.

Emaily a chaty (na sociálnych sieťach)

Posielanie výhražných emailov a správ, nevyžiadaných obrázkov (napr. pornografických), spamovanie, krádež heslá k emailu a jeho následné zneužitie - tak je možné zneužiť email alebo chat na šikanovanie. Emailová komunikácia zvyčajne prebieha medzi dvoma ľuďmi a kyberšikana tak je úplne súkromná. Chaty umožňujú komunikáciu aj v skupinách ľudí, v rámci ktorej môže agresor obeť ponižovať, urážať alebo ju vytesniť zo skupiny diskutujúcich.

Páchateľ často jedna anonymne, takže obeť netuší, od koho útok pochádza. Práve v prípade kyberšikany medzi deťmi a dospievajúcimi sa väčšina obete a páchateľov navzájom poznajú v "reálnom" svete. Takmer vždy majú obete podozrenie, kto by sa mohol za útokom skrývať. Kyberšikanu väčšinou páchajú ľudia z okolia obete: zo školy, zo sídliska, z rovnakej dediny alebo napr. etnickej komunity. Prípady kyberšikany medzi úplne neznámymi ľuďmi nie sú príliš časté.

 

Znaky rozlišujúce kyberšikanu od šikany:

  • Časová neobmedzenosť - Kyberšikana nekonči po škole alebo po práci. Páchatelia kyberšikany môžu útočiť kedykoľvek cez Internet alebo prostredníctvom mobilu, a tak je obeť prenasledovaná aj doma.
  • Priestorová neobmedzenosť - Kyberšikana sa neobmedzuje len na priestory triedy alebo školský dvor: kyberšikana prostredníctvom mobilných telefónov a internetu prenasleduje dieťa aj v jeho domove, ktoré tak nemá pred elektronickými útokmi úniku.
  • Veľkosť publika a rýchlosť šírenia - S tým, ako ľahko sa na internete šíri digitálny obsah, je jednoduché rozšíriť aj fotografiu, video alebo text, ktorý niekoho ponižuje, šíri o ňom nepravdivé alebo popudlivé informácie. Najľahšie je to v sociálnych sieťach, na portáloch pre zdieľanie videí a verejných chatoch, kde má k takým materiálom prístup každý užívateľ internetu. U rozvinutých kyberšikán dochádza k verejnému hlasovaniu, petíciám, masovým komentárom na úkor obete. S počtom divákov úmerne narastá aj frustrácia obeti. Preto býva rozsah kyberšikany omnoho väčší, než u šikanovania. Obsah, na ktorý sa už dávno zabudlo, sa môže kedykoľvek znovu objaviť na verejnosti a pre obeť je tak aj po rokoch oveľa ťažšie celú nepríjemnou záležitosťou prekonať.
  • Anonymita - Páchatelia sa sami cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.
  • Identita páchateľa a obete - Ku kybernetickému šikanovaniu môže dochádzať tak medzi rovesníkmi (napr. medzi kamarátmi alebo spolužiakmi) ako aj medzi rozdielnymi generáciami (napr. medzi žiakmi a učiteľmi). Vek alebo vzhľad pritom nezohráva žiadnu úlohu. Páchateľ kyberšikany si totiž môže vybudovať novú elektronickú identitu, ktorá sa ale často veľmi líši od tej skutočnej. Páchateľ nemusí mať jednu virtuálnych identitu / profil, ale môže ich mať viacero, ktoré sa môžu navonok podporovať pri páchaní kyberšikany na určitej obeti.
  • Rozpoznateľnosť - Na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte. Po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Môže preto zostať svojmu okoliu dlho skrytá. Napriek tomu pôsobí zranenia nemenej vážne a ťažko liečiteľné (napr. úzkostné poruchy, posttraumatické poruchy, deformuje rozvoj sociálnych a morálnych kompetencií). Preto je dôležité rozvíjať citlivosť voči signálom elektronického násilia medzi žiakmi a nepodceňovať ich.

Stava sa, že sa niekto stane páchateľom kyberšikany neúmyselne: nedomýšľa dôsledky svojho konania, unáhlene zverejni fotky, urazí niekoho alebo si neuvedomí, čo môže pre druhého znamenať nemiestny vtip. Pretože páchateľ takýchto činov nevidí reakciu obete, často ani nezisti, čo svojimi zraňujúcími slovami alebo fotkami spôsobil.

 

Ak si obeťou kyberšikany, čo môžeš urobiť.

Okamžitá reakcia

Akékoľvek šikanovanie riešte okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. V prvom rade dajte vedieť páchateľovi, že vám jeho správanie vadí a ak s tým neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej však s páchateľom nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte, nepresviedčajte ho – práve vaša reakcia je to, čo by chcel vidieť.

Nereaguj, neodpovedaj a zablokuj agresora

Nereaguj a neodpovedaj agresorovi, lebo konštruktívna debata nie je účinná akokoľvek by si argumentoval. Čím viac sa budeš snažiť vyjednávať, argumentovať a dávať veci na pravú mieru, tým viac sa agresor bude na tom zabávať a svoje konanie stupňovať.

U väčšiny poskytovateľov sociálnych sietí a ďalších internetových služieb máš možnosť zablokovať alebo nahlásiť každého, kto ťa obťažuje alebo sa chová nevhodne.

Na Facebooku je dobré nastaviť zdieľanie informácií len s priateľmi. Nepríjemného užívateľa potom stačí vyškrtnúť zo zoznamu priateľov. Nevhodné komentáre navyše môžeš jediným kliknutím nahlásiť.

Ak ťa niekto naozaj vytrvalo obťažuje, posledným východiskom je zmena čísla ICQ, vytvorenie
nového profilu na Facebooku alebo zmena čísla mobilného telefónu.

Zaistiť dôkazy

Uchovaj si kompromitujúce materiály a správy ako dôkaz, pretože technicky je možné vypátrať a usvedčiť páchateľa, aj keď si kompromitujúce materiály agresor vymaže a odstráni z počítača. Niekedy obeť kyberšikany sa môže sama snažiť zahladiť všetky stopy, aby jej nič nepripomínalo chvíle poníženie. Je ale dôležité uchovať možné dôkazy pre neskoršie použitie pri vyšetrovaní kyberšikany (e-maily, sms, dehonestujúce weby, profily, chaty atp.).

Blokovanie a nahlasovanie

V mailovej alebo chatovej komunikácii môžete nastaviť blokovanie správ od osoby, ktorá Vás šikanuje. Na sociálnych sieťach môžete nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Môžete sa tiež obrátiť na školu, ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, na školského psychológa, na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania alebo na Políciu SR.
Ak riešite na urážajúci alebo falošný profil na sociálnej sieti, požiadajte správcu o jeho zmazanie, mnoho služieb ponúka špeciálne nahlasovacie ikony. Často sa ale jedná o zdĺhavý proces, poskytovatelia služieb musia overovať pravdivosť a oprávnenosť hlásenia.

 

Tieto tipy vám pomôžu brániť sa proti kyberšikane a zachovať si bezpečnosť online:

Musíš byť opatrný a dobre si premyslieť pri vytváraní profilu, čo všetko tam o sebe prezradíš, aké fotky tam dáš, koho si „priberieš“ do priateľov. Neuvádzajte online zbytočne veľa svojich osobných údajov. Myslite na to, že akékoľvek osobné informácie (ako napr. informácie o vašej rasovej alebo národnostnej príslušnosti, o vašom zdravotnom stave, vašom intímnom živote, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), vaše fotografie alebo videá môže páchateľ využiť na to, aby vás kontaktoval alebo vás zosmiešnil, vyhrážal sa vám alebo vás vydieral. Dobre si preto rozmyslite, čo na internete zverejníte a tiež aj to, komu inému dávate tieto údaje k dispozícii.

Nikomu neprezrádzajte svoje heslá.

Rešpektujte názory iných ľudí – i keď s niekým nesúhlasíte, neznamená to, že ho musíte urážať alebo znevažovať.

Z času na čas skúste zadať do vyhľadávača Google svoje meno. Tak zistíte, aké informácie o vás sú verejne prístupné online a čo sa môže zobrazovať iným používateľom. Ak sa vám výsledok nepáči, môžete ho zmeniť.

Povedzte o tom rodičom alebo dospelému, ktorému dôverujete, napríklad učiteľovi.

Nerozširujte správy a videá, ktorých cieľom je kyberšikana – pomáhate tým páchateľovi kyberšikany.

Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmyslite, čo na internete robíte, či už zo zábavy, z hnevu alebo túžby po pomste. To, čo sa Vám zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievate, nadávate mu alebo sa mu vyhrážate, tak ste Vy sami tými, kto „kyberšikanuje“. Myslite na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližujete, raz Vás to môže mrzieť a môžete sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne, vinu a môžete za svoje konanie niesť právnu zodpovednosť.

Ak si všimnete, že niekto sa niekomu prostredníctvom internetu posmieva, ponižuje ho a tak mu ubližujem, nezostaňte ticho. Pomôžte obeti, zastaňte sa jej, povedzte niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj Vy môžete byť tými, ktorí zabránia ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

 

Kyberšikana a zákon

Šikana aj jej nová forma - kyberšikana - ako taká nie je nezákonná. Napriek tomu ale mnoho prejavov kyberšikany môže napĺňať podstatu trestných činov, existuje preto možnosť použiť na jej riešenie právne nástroje.

Kyberšikana obdobne ako šikanovanie síce nie je sama o sebe trestným činom ani priestupkom, ale jej prejavy môžu napĺňať skutkovú podstatu napr. týchto trestných činov:

•    Nebezpečné prenasledovanie (stalking, § 360a TZ) – napr. dlhodobé prenasledovanie takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o  život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu  života

•    Účasť na samovražde (§ 154 TZ) – napr. úmyselné utvrdzovanie obete v úmysle vykonať samovraždu.

•    Porušovanie tajomstva prepravovaných správ (§ 196 TZ) – napr. zachytenie e-mailu predtým, než sa s ním môže adresát zoznámiť.

•    Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (§ 377 TZ) – napr. zverejnenie e-mailovej komunikácie z počítača obete.

•    Ohováranie (§ 373 TZ) – napr. vytvorenie webových stránok zosmiešňujúcich obeť prostredníctvom vedomého uvádzania nepravdivých informácií, ktoré môžu obeť vážne poškodiť;.

•    Ohrozovanie mravnosti (§ 371, 372 TZ) – napr. zasielanie pornografických videí osobe mladšej ako 18 rokov.

•    Poškodzovanie cudzích práv (§ 376, 377 TZ) – napr. páchateľ uvedie obeť do omylu vydávaním sa pri chatovaní za inú osobu a spôsobí jej tým vážnu, nemajetkovú ujmu (napr. v rodinných vzťahoch).

•    Výroba a šírenie detskej pornografie (§ 368 a 36 TZ) – napr. preposlanie MMS s fotografiou nahej osoby mladšie ako 18 rokov predstierajúcej sexuálny styk; napr. presvedčiť obeť mladšiu ako 18 rokov nechať sa fotiť v sexuálne dráždivých polohách.

•    Nebezpečné vyhrážanie (§ 360 TZ) – napr. zasielanie výhražných SMS spôsobilých vzbudiť dôvodnú obavu obete o jej život.

•    Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií (§ 247 TZ) – napr. získanie prístupu k profilu na sociálnej sieti obete prelomením jej hesla a následná zmena jeho obsahu; napr. "kamarát" obete zist jej heslo k počítaču s úmyslom vymazať dáta na ňom uložené.

•    Vydieranie (§ 189 TZ) – napr. páchateľ núti obeť k šikanovanie ďalšie osoby pod hrozbou zverejnenia chúlostivých fotografií obete.

•    Poškodzovanie cudzej veci (§ 245 TZ) – napr. úmyselné poškodenie mobilu obete zaslaním vírusu.

•    Nátlak (§ 192 TZ) – páchateľ napr. zneužíva strachu obete a k niečomu ju núti, a to bez vyhrážky násilím.

•    Šírenie toxikománie (§ 174 TZ) –napr. výsmešné poznámky na sociálnych sieťach o drogovej abstinencii obete v úmysle ju podnecovať k zneužívaniu návykovej látky alebo zvádzať k tomu obeť (nevzťahuje sa na alkohol).

•    Podvod (§ 221 TZ) – napr. páchateľ sa na sociálnej sieti vydáva za inú osobu s úmyslom vylákať od obete peniaze.

•    rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť

Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach, aj na zdraví.


Pedagóg ako obeť kyberšikany

Aj učitelia sa môžu ľahko stať obeťami kyberšikany: čoraz viac pedagógov sa stretáva s obťažovaním zo strany žiakov agresívnymi alebo urážlivými SMS správami alebo urážkami na Internete. Dospievajúci často počas vyučovania učiteľa filmujú mobilnými telefónmi a nahrávky "zo srandy" zverejňujú na Internete. Dotknutí učitelia zistia často až oveľa neskôr, že poslúžili na pobavenie širokému publiku.

Keď takéto prípady vyjdú najavo, šikanovaný učiteľ sa samozrejme cíti veľmi ponížený. Takéto situácie predstavujú veľkú psychickú záťaž, napriek tomu väčšina obetí mlčí: napr. preto, že často nemajú podporu kolegov alebo vedenia školy. Je dôležité postaviť sa k problému čelom, aktívne sa snažiť hovoriť s rodinou, známymi, kolegami a pod. A podľa okolností vyhľadať aj odbornú pomoc napr. psychológa.  Ajpre pedagóga platia základné odporúčania: uchovávajte dôkazy, blokujte agresorov a nahláste šikanujúci obsah a požadujte jeho stiahnutie.

Vo väčšine prípadov kyberšikany namierenej proti učiteľom navyše dochádza k porušovaniu zákona. Natáčať alebo fotografovať niekoho bez jeho súhlasu totiž zákon zakazuje, hoci sa o nezákonnosti natáčanie učiteľov pri výučbe niekedy diskutuje. Výklad je ale celkom jednoznačný v situáciách kedy je nahrávka alebo fotografie nasnímané alebo zostrihané tak, že učiteľa zosmiešňuje, a následne zverejnená: ide o porušenie ustanovení o ochrane osobnosti. V takýchto prípadoch môže zobrazovaná osoba požadovať zmazanie zverejneného materiálu (napr. od prevádzkovateľa webovej stránky).

Ak sa učiteľ stane obeťou kyberšikany, neznamená to nutne zlyhania v jeho pedagogickej úlohe alebo absenciu prirodzenej autority.

 

EISI logotyp

 

 

European Information Society Institute je mimovládná organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí aj ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva.