Newsletter EISi #1 – Júl 2015

1. ÚVOD

Vážené kolegyne a kolegovia, Dovoľte mi privítať Vás v krátkosti pri debutovej časti novo spusteného newslettra združenia EISi. EISi sa rozhodlo poskytnúť priestor na realizáciu svojim členom, dobrovoľníkom a ďalším spolupracovníkom a zároveň priniesť službu, ktorá by bola prínosom pre priaznivcov práva informačných a komunikačných technológií. Skĺbením „príjemného s užitočným“ tak vznikol nápad koncetrovať príspevky ľudí združených okolo EISi o aktuálnom dianí na slovenskej, českej a európskej scéne práva ICT a duševného vlastníctva ako newsletter. Náš prvý diel sa bude niesť v znamení letnej atmosféry, a teda obsah príspevkov má skôr stručný a ľahšie stráviteľný obsah – tak, aby poskytoval príjemné čítanie aj v neznesiteľných horúčavách posledných dní. Posledné mesiace priniesli aktuality najmä v autorskom práve, či už toho slovenského alebo európskeho, prinášame preto najmä niekoľko príspevkov k novému dianiu. Okrem toho newsletter obsahuje aktuálny judikát z oblasti liečiv, správneho práva a patentov a takisto príspevok od našej dobrovoľníčky na tému biotechnológií a ich uplatnení v praxi. Pevne veríme, že Vás obsah nášho newslettra zaujme a že vo virtuálnom priestore budete s radosťou očakávať aj ďalšie stretnutia s EISi. Bez ďalšieho zdržovania Vám prajem ničím nerušené čítanie. S pozdravom,Matej GeraEditor newslettru, člen EISi

2. NOVÝ AUTORSKÝ ZÁKON SCHVÁLENÝ V PARLAMENTE A PODPÍSANÝ PREZIDENTOM, BEZ ODPORU A TAKMER BEZ ZMIEN

 Nový autorský zákon (NAZ) bol schválený Národnou radou SR v popoludňajších hodinách, v stredu 1. júla, bez jediného hlasu „proti“. Zákon bol schválený drvivou väčšinou prítomných poslancov, rovnako v druhom aj treťom čítaní. Podľa najaktuálnejších informácií bol zákon už podpísaný aj Prezidentom SR. Účinnosť by mal nadobudnúť 1. januára 2016. Zákon z dielne Ministerstva kultúry SR dostal svoju konkrétnu podobu koncom roka 2015, a následne bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. V apríli 2015 bol návrh zákona schválený Vládou SR a uvedený do Národnej rady SR. V rámci parlamentných rozpráv však návrh NAZ nevzbudil väčšiu pozornosť. Okrem vyjadrení hŕstky poslancov a diskusie, ktorá sa dotýkala predovšetkým problémov organizácií kolektívnej správy a ich nezhôd s používateľmi, snaha meniť znenie návrhu nebola viditeľná. Väčšina zmien bola legislatívno-technického charakteru, ktoré boli navrhnuté vrámci spoločnej správy výborov. Jediné materiálne zmeny v NAZ priniesol pozmeňujúci návrh poslankyne Vášáryovej.  Parlamentné zmeny zaviedli iba minimum noviniek. Za pozornosť stojí aspoň čiastočné zlepšenie postavenia osôb, ktoré sú zastupované organizáciami kolektívnej správy na základe dohody a ktoré nie sú jej členmi. Podľa konečného znenia sa budú tieto osoby môcť zúčastňovať valného zhromaždenia a vyjadrovať sa k prejednávaným veciam. Zároveň budú mať organizácie kolektívnej správy povinnosť zverejniť pozvánku na nadchádzajúce valné zhromaždenia na svojich webových sídlach. Táto skupina nositeľov práv však naďalej zostane bez hlasovacieho práva – variant, ktorý bol uvedený v pôvodnom znení a ktorého odstránenie bolo kritizované aj EISi. Ďalšie zmeny sa týkajú riešenia sporov organizácii kolektívnej správy s používateľmi a nositeľmi práv, informačných povinností predajcov vstupeniek alebo postavenia nositeľov práv k audiovizuálne použitým dielam. Žiaden zo zásadných nedostatkov kritizovaných EISi ale aj ďalšími odborníkmi z prostredia práva duševného vlastníctva nebol odstránený. EISi už v januári vypracovalo stanovisko s viac ako 120 pripomienkami. I keď niekoľko nedostatkov, na ktoré EISi poukázalo, bolo odstránených ešte v rámci legislatívneho procesu, podstatné nedostatky pretrvali až do konečného znenia alebo dokonca vznikli odstránením ustanovení, ktoré predstavovali pokrok oproti starému zákonu. Najnovšiu vlnu kritiky prinieslo stanovisko ITAS (IT Asociácia Slovenska). Podľa organizácie združujúcej niektorých z najväčších hráčov na trhu s elektronikou  bude znamenať nové nastavenie náhrad odmien za vytváranie rozmnoženín pre súkromnú potrebu niekoľko percentné zdraženie istých druhov elektroniky. ITAS teraz požaduje od Ministerstva kultúry výklad predmetných ustanovení. Ako naznačuje už prvotný prípad ITAS, právnici, umelci ale aj súťažitelia na trhu s elektronikou sa budú musieť potýkať s mnohými deficitmi a nefunkčnosťami nového autorského zákona. EISi vníma nový predpis ako premrhanú príležitosť zaviesť skutočne pokrokový kódex, reflektujúci požiadavky nositeľov práv, používateľov a ostatných dotknutých osôb. Za obzvlášť závažné je nutné považovať úpravu zákonných výnimiek, ktorá bude podľa názoru EISi nefunkčná a úpravu kolektívnej správy, ktorá je po novom v mnohom nepriateľská, a to nie len k používateľom, ale v niektorých prípadoch dokonca voči nositeľom práv samotným. Celé stanovisko EISi je možné nájsť v linkoch pod príspevkom. 

Ďalšie odkazy:

3. AUTORSKÉ PRÁVO V EURÓPSKOM PARLAMENTE: VÝNIMKY A OBMEDZENIA NAĎALEJ NEPOVINNÉ, SLOBODA PANORÁMY SA NEOBMEDZÍ, NEHROZÍ ANI „GOOGLE DAŇ“

V mesiacoch jún a júl sa v Európskom parlamente diskutovalo o ďalšom smerovaní autorského práva v Európskej únii. Predmetom diskusie bola hodnotiaca správa europoslankyne Julia Reda, v súčasnosti jediného europoslanca spomedzi všetkých pirátskych strán v EÚ. Správa má reprezentovať stanovisko Európskeho parlamentu k implementácii smernice o autorskom práve (2001/29/EC) a hodnotenia toho, akým smerom by sa mali uberať ďalšie legislatívne kroky Európskej komisie. Nezáväzné stanovisko Európskeho parlamentu bolo schválené vrámci Výboru pre právne veci a následne takisto aj v pléne. Pôvodný návrh reportu Julie Reda ale nezostal bez zmien. Okolo textu správy bola spustená búrlivá diskusia a členovia Výboru pre právne veci navrhli až viac ako 550 zmien. Pôvodné znenie správy volalo po niekoľkých kontroverzných zmenách či zmenách, pre ktoré sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť konsenzus. Europoslankyňa Reda navrhovala okrem iného zavedenie povinných výnimiek z autorskoprávnej ochrany, harmonizovaní doby ochrany na 50 rokov po smrti autora, zavedenie „práva remixovať“ či zaviesť plošne v celej EÚ tzv. slobodu panorámy. Po hlasovaní o zmenách a kompromisoch boli mnohé časti správy upravené. Podporu sa nepodarilo získať napr. pre skrátenie doby ochrany na 50 rokov či zavedenia povinných výnimiek. Zrejme najviac diskutovaným aspektom bola sloboda panorámy. Jeden z najväčších kritikov správy, europoslanec Jean-Marie Cavada, úspešne navrhol umožniť fotografovanie verejne vystavených diel iba pre nekomerčné účely, za čo si zo strany verejnosti vyslúžil kritiku a čím spôsobil paniku v mnohých mediách, hlásajúcich koniec fotografií z dovoleniek a výletov. Správa nezostala bez zmien ani v pléne Európskeho parlamentu. Najväčšou zmenou bolo odstránenie kritizovaného obmedzenia slobody panorámy. Podľa finálneho znenia tak má byť zachovaný status quo – sloboda panorámy bude regulovaná iba na národnej úrovni. V konečnom znení sa takisto neobjaví kontroverzná „Google daň“ (alebo ) – ustanovenie aktuálne účinné v nemeckej úprave (a navrhované napr. v Rakúsku), podľa ktorého majú vydavatelia extra exkluzívne právo k výňatkom zo svojich článkov a ktorého účelom je v konečnom dôsledku povinnosť vyhľadávačov ako Google platiť za použitie krátkych častí článkov vo výsledkoch vyhľadávania. Už v súčasnosti nie príliš populárne pravidlo sa ale nakoniec nedostalo do konečnej podoby textu. Na záver je vhodné upozorniť na skutočnosť, že stanovisko nie je záväzné pre ďalšie časti legislatívneho procesu. Na rade je teraz Európska komisia, ktorá by mala do konca roka 2015 prísť s konkrétnymi návrhmi a zneniami ustanovení. Výsledok legislatívneho procesu môže byť ešte veľmi zaujímavý, nakoľko komisár Oettinger, zodpovedný za digitálnu agendu a teda aj agendu súvisiacu s autorským právom, sa netají svojimi tradičnejšími názormi a je zástancom „Google dane“ či potreby geografického blokovania kvôli trhu s audiovizuálnym obsahom. Ďalšie odkazy:

4. Z AKTUÁLNEJ JUDIKATÚRY: NSS ČR – 1 AS 257/2014 – ÚČASTNÍCTVO DRŽITEĽA PATENTU V KONANÍ O STANOVENÍ CENY A VÝŠKY A PODMIENOK ÚHRADY ZA LIEČEBNÝ PRÍPRAVOK, KTORÉ JE KONKURENČNÉ GENERIKUM

ROZHODNUTIE: Nejvyšší správní soud –  sp. zn. 1 As 257/2014

ŽALOBCOVIA: Merck Sharp & Dohme B.V. a MERCK CANADA Inc

.ŽALOVANÁ: Ministerstvo zdravotnictví 

DOTKNUTÉ PREDPISY:Správní řád – Zákon č. 500/2004 Sb. – § 27Zákon o veřejném zdravotném pojištení – Zákon č. 48/1997 Sb. – § 39g 

SKUTOVÝ STAV: Žalobca Merck Sharp & Dohme je držiteľom registrácie liečivého prípravku SINGULAIR. Tento prípravok predáva žalobca prostredníctvom  ďalších spoločností svojho holdingu. Účinná látka – montekulast – obsiahnutá v prípravku bola chránená národným patentom (vlastnený druhým žalobcom, MERCK CANADA), ktorý vypršal po uplynutí ochrannej doby v októbri 2011. V septembri 2009 podala ďalšia osoba, vlastniaca liečivý prípravok MONTEKULAST TEVA, ktorý bol registrovaný ako generiku s odkazom na originálny prípravok SINGULAIR, žiadosť o stanovenie maximálnej ceny a výšky a podmienok úhrady tohto liečivého prípravku (podľa §39g zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění). Státní ústav pro kontrolu léčiv, ku ktorému bola žiadosť podaná, stanovil maximálnu cenu, rozhodol o zaradení prípravku do patričnej referenčnej skupiny a stanovil výšku úhrady zo zdravotného poistenia. Rozhodnutie Státního ústavu pro kontrolu léčiv bolo napadnutné odvolaním žalobcami. Žalovaný následne toto odvolanie zamietol ako neprípustné, na koľko žalobcovia nie sú osobami uvedenými v §39g zákona o veřejném zdravotním pojištění. 

KONANIE PRED SÚDMI NIŽŠEJ INŠTANCIE: Žalobcovia ďalej napadli rozhodutie pred Městským soudem v Praze. Ten však takisto žalobu zamietol, pričom sa stotožnil so záverom správneho konania – výpočet účastníkov v § 39g zákona o veřejném zdravotním pojištění je konečný. Súd sa pridŕžal právneho názoru, ktorý je konštatne prezentovný v judikatúre správnych súdov a podľa ktorého taxatívny výpočet v osobitnom zákone znemožňuje uplatnenie všeobecných ustanovení správního řádu o účastníctve.

 KONANIE PRED NEJVYŠŠÍM SPRÁVNÍM SOUDEM: Rozhodnutie Městského soudu v Praze napadli žalobcovia (v pôvodnom konaní) kasačnou sťažnosťou. Sťažovatelia argumentovali najmä zásahom do ich práva na výlučné postavenie ich originálneho prípravku na českom trhu po dobu platnosti národného patentu. Sťažovatelia ďalej namietali, že nemožno vylúčiť ich účastníctvo v konaní podľa § 38g iba na základe gramatického výkladu ustanovenia a malo by byť možné založiť ich účasntníctvo podľa §27 ods. 3 správního řádu. Sťažovatelia sa domnievajú, že každý výrobca liečív na záujem zúčastniť sa na konaní o stanovení ceny a výšky úhrady, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané pred vypršaním ochrany patentu. Takéto rozhodnutie môže podľa nich ovplyvniť právo držiteľa priemyselného vlastníctva tým, že dôdje k zníženiu jeho hodnoty, bez toho aby sa mohol držiteľ účinne domôcť ochrany. Sťažovatelia argumentovali aj priamym dosahom na cenu ich výrobku. Poukazujú na mechanizmus zákona o  veřejném zdravotním pojištění, ktorý prísne reguluje ceny liečivých prípravkov a výšku úhrad a ktorý – v prípade, že bola stanovená výška úhrady určitého lieku – počíta s úpravou výšky úhrad aj iných prípravkov v tej istej referenčnej kategórii. Tento mechanizmus by sa mohol potenciálne premietnuť do zníženia výšky úhrady za ich liečivý prípravok. Naproti tomu, žalovaný sa nestotožnil s hodnotením sťažovateľov. Žalovaný uvádza, že uplatňovanie práv z duševného vlastníctva a konanie o stanovenie ceny a výšky úhrady nemajú na seba žiadnu nadväznosť či vplyv. Rozsudok Městského soudu považuje za dostatočne odôvodnený. ROZHODNUTIE SÚDU:Nejvyšší správní soud (NSS) dospel k záveru, že predmetná sťažnosť je neodôvodnená. Sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť pôvodného rozhodnutia Městského soudu v Praze pre nezrozumiteľnosť, tento tvrdený nedostatok však NSS nezistil. Podľa NSS bol rozsudok dostatočne (i keď miestami veľmi stručne) odôvodnený a súd nižšej inštancie sa vysporiadal s argumentami žalobcov dostatočne.  K otázke účastníctva žalobcov v konaní podľa § 38g zákona o veřejném zdravotním pojištění súd poukázal vo všeobecnosti sa ustanovenia správního řádu, ktoré upravujú účastníctvo a zároveň odkázal na početnú predchádzajúcu judikatúru. NSS dospel k záveru, že ak účastníctvo v správnom konaní upravuje zvláštny predpis je niekoľko možných režimov, ktoré sa uplatnia. V niektorých prípadoch sú podľa súdu úpravy správního řádu a zvláštneho zákona komplementárne, v iných prípadoch osobitný predpis určuje okruh účastníkov autonómne a správní řad sa neuplatní. Súd ďalej dovodil, že nie vždy je možné jednoducho určiť ktorý z dvoch režimov sa použije. V prípade úpravy, aká je predmetom sťažnosti, kedy zvláštny predpis neurčuje okruh účastníkov jednoznačne (napr. použitím slov ako „iba“, „výlučne“), je potrebné oprieť argumentáciu o viac ako gramatický výklad. NSS následne rozoberá históriu a účel sporného ustanovenia a na základe vykonanej úvahy dospel k záveru o tom, že nemožno dovodiť, že by zmyslom predmetného konania bolo poskytnutie ochrany právu konkurenčných výrobcov či distribútorov prípravkov. Súd dopĺňa, že mu zároveň nie je jasné, aký zmysel by vlastne mala účasť týchto subjektov na predmetnom konaní. Pre doplnenie súd uvádza, že neexistuje čosi ako právo byť chránený prostriedkami štátnej regulácie pred konkurenciou a uzatvára, že v danej veci je teda ťažko hovoriť o porušovaní práva, keďže neexistuje. Zároveň z ustanovení zákona o veřejném zdravotním pojištění neplynie povinnosť rozhodujúceho orgánu posudzovať zásah od práv plynúcich z patentu, ktorého držiteľom je konkurenčný výrobca. V konečnom dôsledku tak NSS kasačnú sťažnosť zamietol. 

PLNÉ ZNENIE ROZHODNUTIA:http://kraken.slv.cz/1As257/2014

5. TECHNOLÓGIA ZAJTRAJŠKA – „ĽUDSKÁ BYTOSŤ AKO HESLO“

Technologický rozvoj prináša v digitálnej dobe rôzne možnosti využitia nových „vymožeností“, ktoré neboli spoločnosti pred dohľadnou dobou dostupné.  Avšak samotný spôsob zaobchádzania s takýmito novými informáciami, ako aj ďalšie otázky týkajúce sa využívania technológií v praxi len ťažko hľadajú svoj odraz v legislatíve; v tomto prípade je totiž legislatíva takým malým analógovým slonom v digitálnom porceláne. Inak povedané, naznačuje síce možnosti využitia biometrických údajov v súvislosti s identifikáciou fyzickej osoby, avšak neposkytuje komplexné riešenie všetkých nadväzujúcich otázok.Dopyt súvisiaci s príchodom nových technológií je spojený napríklad s požiadavkami na identifikáciu osoby bez potreby priameho fyzického kontaktu; skrytou myšlienkou je v tomto prípade nevyhnutnosť čo najvyššej ochrany citlivých údajov slúžiacich na identifikáciu. Vo finančnom svete sa už dlhšiu dobu stretávame s identifikáciu osôb prostredníctvom pridelených, náhodne vygenerovaných identifikačných údajov, akými sú napríklad (s využitím náhodného číselného reťazca) prihlasovacie meno klienta a pridelené číselné heslo, resp. najmä pri využívaní platobných kariet – personal identification number, tzv. (PIN). Je viac než prirodzené, že pri zvolení si hesla sa akosi inštinktívne snažíme vybrať ľahko zapamätateľné heslo. Na druhej strane je potrebné povedať, že niektoré voľby hesla, čoby inštitútu ktorý ma zabezpečovať citlivé údaje, sú veľmi ľahkovážnou záležitosťou (viď príklad heslo „12345“, resp. „0000“). Ideálne je, pre maximalizovanie bezpečnosti,  používať silné heslá – najvhodnejšou metódou je potom používanie hesla zvlášť pre každú chránenú oblasť. S týmto však bude nevyhnutne spojené riziko zabudnutia; človek má tendenciu pamätať si najmä veci a skutočnosti, ktoré sú mu blízke. Na základe tejto skutočnosti si potom aj volí svoje heslo – časté sú mená detí, partnerov, dátumy narodenia, rodné čísla… Inak povedané, údaje, ktoré je možné v súvislosti s konkrétnou osobou najskôr identifikovať.  Sofistikované heslá, pri ktorých je riziko zabudnutia/odhalenia malé, so sebou zároveň nesú „bremeno zabudnutia“ a následnú potrebu ich častej zmeny. Takže (zdanlivo) nekonečný, začarovaný kruh s malou možnosťou spojenia silného a ľahko zapamätateľného. Späť k úvodnej myšlienke, môže byť teda využitie samotného ľudského tela, resp. jeho jedinečných vlastností, odpoveďou na problematiku maximalizácie bezpečnosti? Ponúkne skutočne biometria (teda napríklad snímanie odtlačku prstov, oka či identifikácia hlasom) najvyšší možný štandard ochrany za najnižšiu cenu? Jednou z novo využívaných metód identifikácie sa pred časom stala možnosť identifikácie na základe hlasu. Avizovanou výhodou tejto modernej technológie je skutočnosť, že nie je možné zabudnúť svoj vlastný hlas. Ako protiargument bude potrebné jedným dychom dodať, že hlas, ako iné časti ľudského tela, podlieha procesu starnutia a určitým neovplyvniteľným životným zmenám. Z rôznych štúdií, ktoré sa téme „voice bankingu“ venovali okrem iného vyplýva, že hlas každého človeka je jedinečný a je dokonca rozlíšiteľný aj u identických jednovaječných dvojičiek. Hlas je prirodzenou súčasťou človeka, nie je potrebné dodatočným spôsobom potvrdzovať identitu človeka; podstatou je porovnanie hlasu človeka s nahratou hlasovou vzorkou. Hlasovú identifikáciu budú s najväčšou pravdepodobnosťou využívať najmä spoločnosti, ktoré na komunikáciu s klientmi a riešenie ich požiadaviek využívajú služby help desk. Okrem toho je rozpoznávanie hlasu využívané pri virtuálnych pomocníkoch, akými sú napríklad Siri či hlasový asistent Google Now. Ruka v ruke sa v súvislosti s využívaním biometrických údajov vynára otázka, do akej miery je takáto identifikácia bezpečná a ako na takúto situáciu reaguje platná legislatíva. Súčasná legislatíva dáva „matne“ tušiť značný potenciál ukrytý v možnosti využívať biometrické údaje napríklad na identifikáciu klienta, úpravou uvedenou napríklad v zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len ako „Zákon o osobných údajoch“). Tento v ustanovení § 4 písm. f definuje pojem biometrický údaj nasledovne (zatiaľ však vo výpočte, aj keď demonštratívnom, nie je spomenutý hlas): f) biometrickým údajom osobný údaj fyzickej osoby označujúci jej biologickú alebo fyziologickú vlastnosť alebo charakteristiku, na základe ktorej je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná; biometrickým údajom je najmä odtlačok prsta, odtlačok dlane, analýza deoxyribonukleovej kyseliny; Zákon o osobných údajoch ďalej určuje povinnosti prípadného prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných údajov nasledovne:(5) Prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať biometrické údaje len vtedy, ak je to primerané účelu spracúvania a nevyhnutné na jeho dosiahnutie a aka) to prevádzkovateľovi vyplýva výslovne zo zákona,b) dotknutá osoba dala na spracúvanie písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas,c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy podľa § 10 ods. 3 písm. b), alebod) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely podľa § 10 ods. 3 písm. g).(6) Primeranosť, nevyhnutnosť a právny základ spracúvania biometrických údajov podľa odseku 5 písm. b) až d) posudzuje úrad v konaní podľa § 37 až 39. Banky, telekomunikačné spoločnosti, resp. iní prevádzkovatelia pri využívaní biometrických údajov budú teda, pri využívaní hlasovej biometrie, limitovaný obdobnými obmedzeniami, ako iný prevádzkovatelia (t. j.  osoby oprávnené spracovávať osobné údaje vo svojom mene) osobných údajov. V prípade bánk je však potrebné zamerať svoju pozornosť aj na iné zákonné obmedzenia. Banky, ako právnické osoby, sú okrem „všeobecných“ právnych predpisov regulujúcich činnosť právnických osôb, povinné dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“). Zákon o bankách upravuje najmä činnosť banky ako podnikateľského subjektu; rovnako však upravuje aj vzťah banky a klientov,  povinnosti banky a klienta pri uzatváraní bankových obchodov, či právnu reguláciu nakladania s bankovými údajmi. V súlade s ustanoveniami Zákona o bankách, banka uzatvára svoje obchody na zmluvnom základe, pričom banka je oprávnená na účely zisťovania a preverovania identifikácie klientov, požadovať od klienta preukázanie totožnosti klienta. Totožnosť klienta je možné overiť napríklad na základe dokladu totožnosti, podpisom klienta (ak je tento klient osobne známy), resp. pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť klienta preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý bol klientovi pridelený a autentifikačným údajom dohodnutým s klientom banky (bližšie pozri § 89 a nasledujúce Zákona o bankách).  Zákon o bankách, okrem vyššie uvedenej možnosti overenia identity klienta, umožňuje (v súlade s ustanovením § 93a), na účely zisťovania a kontroly identifikácie klientov, banke pri uzatváraní a vykonávaní obchodu prostredníctvom telefónnej služby elektronických komunikácií spracúvať v tejto súvislosti aj biometrické údaje klienta v rozsahu biometrickej charakteristiky hlasu.  O akýchkoľvek ďalších podmienkach, či možnostiach využitia hlasovej biometrie Zákon o bankách mlčí; v ostatných otázkach týkajúcich sa spracovávania biometrických údajov teda bude relevantným najmä použitie ustanovení Zákona o osobných údajoch.  Spracovanie biometrických údajov upravuje aj zákon o cestovných dokladov; tento sa konkrétne zaoberá o podmienkach spracúvania biometrického údaju odtlačku prstov držiteľa cestovného dokladu a jeho použitia (napríklad, že takéto biometrické údaje je možné použiť výlučne na overovanie pravosti cestovného dokladu a overovanie totožnosti občana pomocou osobných údajov zapísaných v cestovnom doklade).  Po vyriešení legislatívnych otáznikoch bude v tejto súvislosti rezonovať najmä  % spoľahlivosti počítačových systémov schopných vyhodnotiť autenticitu komunikujúcej osoby na základe porovnania hlasovej vzorky a hlasom v reálnom čase. V prospech „bezpečnostných kariet“ hrá tiež fakt, že napodobniť niečí hlas s úmyslom imitovať identitu inej osoby bude vyžadovať značne vyššie úsilie ako získať od niekoho heslo či PIN.  Najväčšou výzvou pre vývojárov bude zrejme potreba čo najúčinnejšie zabezpečiť, aby systém dokázal s maximálnou možnou presnosťou rozpoznať, či ide skutočne o ľudský hlas, nie len o nahrávku s cieľom zneužiť údaje volajúceho.  Hudbou budúcnosti môže byť napríklad využitie hlasovej identifikácie a rozpoznávania hlasu v automobilovom priemysle, či pri riešení bezpečnostných prvkov v domácnosti. Záverom je možné, s určitou dávkou nadsádzky skonštatovať, že z pieskoviska sa len ťažko robí veda a všetkým nám je viac menej jasné, že technologický vývoj si svoj rozlet nenechá oklieštiť ťažkopádnymi legislatívnymi mantinelmi. Z najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve legislatíva, resp. je proces, ktorý sa bude musieť prispôsobiť rýchlym technologickým zmenám. Použitie biometrických údajov, ako spoľahlivých identifikátorov fyzických osôb, má  pred sebou sľubnú budúcnosť. Táto však značnej miere bude závisieť aj od postoja tvorcov legislatívy a kvality ich výstupov. (PRÍSPEVOK PRIPRAVILA DOBROVOĽNÍČKA SILVIA LATTOVÁ, PRÁVNIČKA V OBLASTI BANKOVNÍCTVA A DOKTORANDKA NA PRÁVNICKEJ FAKULTE MASARYKOVEJ UNIVERZITY) 

6. DO POZORNOSTI

Nadchádzajúce udalosti:

  • České právo a informační technologie (Brno, 24. – 25.9.2015)

    VII. česká konferencia venovaná právu informačných a komunikačných technológií a právnej informatike, ktorá sa uskutoční v priestoroch Právnickej fakulty Masarykovej univerzity.

    Call for papers, program a ďalšie detaily nájdete na http://cpit.law.muni.cz/content/cs/.
  • Cyberspace Conference 2015 (Brno, 27. – 28.11.2015)

    Už po 13. krát sa uskutoční jedna z najvýznamnejších českých konferencií, skúmajúca prienik (nie len) práva a kyberpriestoru. Na svoje si prídu priaznivci klasických (napr. kyberzločín, on-line duševné vlastníctvo, e-commerce), ale aj menej obvyklých tém (počítačové hry a spoločnosť, psychológia kyberpriestoru, náboženstvo v kyberpriestore).
     
    Všetky informácie nájdete na http://cyberspace.muni.cz/.

7. O EISI NEWSLETTER

Newsletter EISi predstavuje prehľad najnovšieho diania v oblasti práva duševného vlastníctva, ochrany súkromia a osobných údajov, doménových mien, e-Governmentu a ďalších oblastí súvisiacich s právom informačných a komunikačných technológií. Newsletter vychádza raz mesačne a je pripravovaný členmi EISi v spolupráci s dobrovoľníkmi a externými spolupracovníkmi.  Chceš sa podielať na tvorbe newslettru? EISi potrebuje ďalších dobrovoľníkov! V EISi vždy radi privítame nadšených dobrovoľníkov s chuťou spolupracovať a priučiť sa niečomu novému. Ak študuješ alebo pôsobíš v oblasti práva alebo iných vied súvisiacich s otázkami duševného vlastníctva / ICT práva a myslíš si, že by si bol pre nás prínosom, ozvi sa nám na gera@eisionline.org. Nápady, pripomienky, sťažnosti alebo tipy na obsah posielajte na gera@eisionline.org.