Newsletter EISi #3 – September 2015

POZOR, EŠTE STÁLE HĽADÁME DOBROVOĽNÍKOV! – VIAC INFORMÁCII V ČASTI 6. („O EISI NEWSLETTER“)

1. EISi VYPRACOVALO ÚSTAVNÚ SŤAŽNOSŤ, CHCE ZRUŠIŤ NEVYHOVUJÚCI SYSTÉM UMELECKÝCH FONDOV

Prvá časť podania sa dotýka pretrvávajúceho problému slovenskej umeleckej a vedeckej obce – umelecké fondy. Napriek dlhoročným kritikám a niekoľkým neúspešným pokusom o reformu systému, umelecké fondy existujú vo forme, ktorá znevýhodňuje mnohých nositeľov práv dodnes. Zákon prikazuje príjemcom autorských odmien a odmien výkonných umelcov odviesť z týchto príjmov čiastku 2% (rovnaká povinnosť sa dotýka ich dedičov, a to vo výške 5%) do jednotlivých fondov, podľa formy tvorivej činnosti. S touto odvodou povinnosťou sa pritom nespája žiadna osobitná výsada alebo postavenie umelcov, tak ako je tomu napr. v prípade profesijných komôr. Naopak, účelom fondov je podpora kultúry ako celonárodného záujmu. Je preto nepochopiteľné, prečo zákonodarca kladie bremeno spojené so sledovaním tohto účelu výlučne na plecia umelcov a vedcov. Podľa EISi takto nastavená povinnosť odvádzať 2-5% nie je v súlade s ústavne garantovaným právom vlastniť majetok a diskriminuje umelcov a vedcov na úkor celej spoločnosti. Ostatné dve časti podania sú spojené s novým autorským zákonom, ktorý nadobudne účinnosť 1.1.2016. EISi tvrdí, že niektoré ustanovenia autorského zákona porušujú ústavne garantovanými právami autorov a iných nositeľov práv. Nový autorský zákon sťaží dispozíciu s ich právami, keďže umožňuje organizáciám kolektívnej správy udeliť súhlas na použitie diel významných spôsobom (napr. na internete) a to aj bez toho, aby autor bol členom organizácie alebo dokonca bez toho, aby s tým súhlasil alebo o tom vedel. Okrem toho nový autorský zákon stanovuje neprimerané podmienky pre vznik nových organizácií kolektívnej správy, čím zasahuje do práva autorov slobodne podnikať a je v rozpore s ústavne zakotveným záujmom na podpore a ochrane hospodárskej súťaže v Slovenskej republike. 

Ďalšie odkazy:

Naspäť na obsah ▲

2. DISKUSIA V EÚ: AUTORSKÉ PRÁVO A VÝNIMKA PRE TEXT A DATA „MINING“

S blížiacim sa dátumom predloženia návrhu novej verzie smernice o autorskom práve sa stupňuje aj diskusia o jej podobe – čo by malo byť odstránené a čo by, naopak, nemalo zostať nepovšimnuté. Jednou z oblastí, ktorá trápi predovšetkým akademikov a vedcov, je možnosť využívať autorskoprávne chránené diela na text a data „mining“.  Z pôvodnej verzie hodnotiacej správy europoslankyne Julie Reda, ktorá volala pôvodne po povinnej výnimke pre text a data „mining“, nakoniec zostala len formulácia vyjadrujúca potrebu zváženia podobného inštrumentu. Napriek tomu, Reda zostáva optimistická. „Som si istá, že dôkazy hovoria na toľko jasne, že Komisia príde s povinnou výnimkou pre text a data mining ako súčasťou jej reformného návrhu“, vyjadrila sa pre server ScienceBusiness.net. „Ľudia robili text a data mining manuálne po stáročia, napríklad počítaním frekvencie slov v texte, aby identifikovali autora. Jediný dôvod, prečo môže byť moderný text a data mining v rozpore s autorským právom je to, že používa digitálnu technológiu, ktorá spolieha na vytváranie rozmnoženín ako vedľajšieho produktu automatickej analýzy textu“, dodáva v ďalšej časti rozhovoru. Julia Reda nie je vo svojom ťažení za zavedenie výnimky sama. Ešte na konci roka 2014 vznikla iniciatíva The Hague Declaration, ktorá spája výskumníkov, nakladateľov, právnikov a lektorov z celého sveta a ktorá si kladie za cieľ formovanie etických výskumných praktík, legislatívnu reformu a vývoj open access politík a infraštruktúr. V samotnom texte deklarácie jej tvorcovia predovšetkým odmietajú duševné vlastníctvo ako limit pre plnohodnotnú analýzu digitálneho obsahu a zhodujú sa na princípe, že systém duševného vlastníctva nemá mať za cieľ reguláciu toku faktov, dát a ideí, ale má naopak podporovať výskumnú aktivitu. Pod iniciatívu sa podpísalo už viac ako 200 organizácii a 400 jednotlivcov. Čiastočne tak plnia to, k čomu Julia Reda nedávno vyzvala celú akademickú obec. Podľa nej sa musia akademici zmobilizovať v oblasti lobingu, aj keď voči nemu majú mnohokrát výhrady. „Akademici musia lobovať za seba. Neutralita samotnej akademickej práce je úctyhodná. Ale je takisto nutné povedať politikom nech uskutočnia potrebnú reformu autorského práva. Iba tak budú akademici schopní vykonávať svoju prácu naďalej a peniaze daňových poplatníkov budú využité efektívnejšie“, píše vo svojom blogu. Komisia EÚ by mala svoj návrh zverejniť už čoskoro. Ďalšie odkazy:

3. DOHOVOR O JEDNOTNOM PATENTOVOM SÚDE: RATIFIKÁCIA V NEDOHĽADNE?

Po dlhom období neúspešných pokusov o vytvorenie komunitárneho patentu v EÚ bol v roku 2013 prijatý Dohovor o jednotnom patentovom súde. Dohovor (spolu s inštrumentami na úrovni EÚ) má vytvoriť systém jednotného súdu, ktorý by mal právomoc rozhodovať prípady vznikajúce z porušenia európskych patentov alebo by rozhodoval o ich odňatiach. Napriek úspešnému počiatočnému kroku bol dohovor predmetom niekoľkých sporov medzi členskými krajinami a EÚ (najmä Španielsko a Taliansko, ktoré momentálne nemajú ani v úmysle zúčastniť sa systému jednotného patentového súdu) a jeho budúcnosť nie je ružová ani v prípade ratifikácie. Náš člen, Martin Husovec, vyjadril pre blog Kluwer Patent Blog svoj pesimistických odhad o jeho ďalšom osude na Slovensku a v Českej republike. „Česká Republika, Slovensko a aj ich úrady priemyselného vlastníctva vždy podporovali myšlienku jednotného patentového systému. Ale ich podpora nie je slepá. Poplatky za obnovu patentov a návrh súdnych poplatkov a poplatkov za zastúpenie činia systém len veľmi málo atraktívnym pre tieto dve krajiny“, povedal Husovec, ktorý pri príležitosti zahájenia jeho docentúry na univerzite v Tilburgu poskytol rozhovor. Prudký nárast počtu patentov podľa neho spôsobí nárast nákladov podnikateľov a paradoxne pokles v príjmoch úradov. Ako upozorňuje, podľa stanoviska Hospodářskej komory ČR je rozdiel medzi poplatkami pred tuzemskými inštitúciami a poplatkami spojenými s podaním žaloby pred jednotným patentovým súdom astronomický (75 EUR verzus 11 .000 EUR). Väčšina malých a stredných podnikov nebude schopná platiť podobné sumy. Okrem výhrad k samotnému systému má pochybnosti aj o jeho ústavnosti. „Ústava SR umožňuje prenos právomocí výlučne na Európsku úniu alebo jej orgány. Je preto diskutabilné, či môže byť dohovor ratifikovaný bez toho, aby sa najskôr zmenila ústava“, vysvetlil. Celý rozhovor je dostupný tu (EN)

4. Z AKTUÁLNEJ JUDIKATÚRY SDEÚ: ZÁPIS DIZAJNU SPOLOČENSTVA KU KABELKÁM – H&M Hennes & Mauritz v OHIM — Yves Saint Laurent (T-525/13 a T-526/13)

Rozhodnutie: Rozsudky Všeobecného súdu z 10. septembra vo veciach T‑525/13 a T‑526/13 

Účastníci konania: H&M Hennes & Mauritz BV & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT); vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Yves Saint Laurent SAS 

Dotknuté predpisy: nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva 

Skutkový stav a predchádzajúce rozhodnutia:Spoločnosť Yves Saint Laurent (YSL) podala v októbri 2006 prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva, týkajúcej sa dizajnu kabelky. Dizajn bol v novembri 2006 uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva. Žalobca – spoločnosť H&M – podala na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚVHT) návrh na výmaz dizajnu. Ako hlavný dôvod uviedol žalobca nesúlad s čl. 6 nariadenia 6/2002, t.j. dizajn nemá osobitý charakter, tak ako to vyžaduje nariadenie.  Výmazový odbor ÚVHT návrh zamietol. Žalobca neuspel ani s odvolaním, ktoré bolo takisto zamietnuté. Podľa odvolacieho senátu bol síce napadnutý dizajn kabelky podobný s už existujúcim dizajnom, predloženým žalobcom, no rozdiely tvaru, štruktúry a povrchovej úpravy boli napriek tomu tak podstatné, že si ich je informovaný používateľ (ktorého senát identifikoval informovanú ženu, ktorá sa zaujíma o kabelky) vedomý. 

Konanie pred Všeobecným súdom a rozhodnutie:H&M pokračovalo v konaní pred Všeobecným súdom, kde sa domáhalo zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí a vyhlásenia dizajnu YSL za neplatný. Súd v prvom rade odmietol argument žalobcu, že by ÚVHT nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, na koľko odvolací senát „jasne a jednoznačne“ uviedol dôvody svojho rozhodnutia. K veci samej začal súd konštatovaním, že zapísaný dizajn má osobitý charakter, ak „celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý verejnosti už bol sprístupnený […]“ (V zmysle čl. 6 nariadenia 2002/6). Súd takisto upriamil pozornosť na odôvodnenie 14 nariadenia, podľa ktorého je potrebné zohľadniť povahu výrobku na ktorom sa dizajn používa, odvetvie a mieru tvorivej voľnosti, ktorú pôvodca požíva pri vytvorení dizajnu. Súd sa stotožnil s vymedzením definície informovaného používateľa tak, ako ju nastavil odvolací senát a zároveň naznačil, že vymedzenie je i v súlade s ustálenou judikatúrou. Zameral sa na preskúmanie tvorivej voľnosti pôvodcu dizajnu. Súd zopakoval závery vyplývajúce z judikatúry a poukázal najmä na fakt, že miera tvorivej voľnosti môže byť obmedzená technickým fungovaním výrobku alebo jeho časti alebo právnou úpravou vzťahujúcou sa na výrobok. Tým dochádza k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sú spoločné pre viaceré dizajny používané na dotknutý výrobok. Medzi mierou tvorivej voľnosti a veľkosťou rozdielov medzi dizajnmi platí vzťah nepriamej úmernosti – čím väčšia tvorivá voľnosť, tým menej postačujú menšie rozdiely na vytvorenie osobitného charakteru. S ohľadom na predloženú vec sa súd stotožnil s odvolacím senátom. V prípade módneho tovaru, ako sú kabelky, je miera tvorivej voľnosti vysoká. Následne súd odmietol argumenty žalobcu H&M dotýkajúce sa postupu odvolacieho senátu. Podľa žalobcu senát pochybil, keď „prehodil“ postup a najskôr porovnal samotné dizajny, a až potom hodnotil mieru tvorivej voľnosti. Všeobecný súd upozornil, že neexistuje „dvojfázové odôvodnenie“, tak ako tvrdí žalobca, a ani z judikatúry či právnej úpravy nevyplýva, že by existovalo v hodnotení viacero krokov, ktoré nesmú byť zamenené. Všeobecný súd neuznal ani protesty žalobcu, podľa ktorého odvolací senát pochybil pri posúdené celkových dojmov oboch dizajnov. Skonštatoval, že odvolací senát pozorne a detailne preskúmal prvky oboch dizajnov ešte pred tým, než pristúpil k vysloveniu záveru o dostatočných rozdieloch medzi dizajnmi. Žaloba bola z horeuvedených dôvodov zamietnutá v celom rozsahu. 

Celé znenie rozhodnutí (vrátane grafických vyobrazení sporných dizajnov):

5. DO POZORNOSTI

Nadchádzajúce udalosti:

  • Konzultácia Európskej Komisie – Smernica 93/83/ES (September 2015 – November 2015) V máji 2015 prijala Európska Komisia tzv. Jednotnú Digitálnu Stratégiu pre Európu (Single Digital Market Strategy). V rámci tejto stratégie je v pláne zrevidovať viaceré európske predpisy týkajúce sa informačnej spoločnosti. Po konzultácii k Smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá končí 30.9.2015, beží od 24.8.2015 do 16.11.2015 konzultácia k Smernici 93/83/ES (Smernica o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii). Hlavnou témou konzultácie je doterajšie aplikovanie princípu krajiny pôvodu a prípadné rozšírenie pôsobnosti Smernice aj na internetovú retransmisiu. Princíp krajiny pôvodu stanovuje, že satelitné vysielanie sa uskutočňuje v krajine, v ktorej sa signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem. Toto fakticky kolízne pravidlo teda určuje právo krajiny, ktorým sa satelitné vysielanie riadi. V praxi teda stačí, ak prevádzkovateľ vysielania získa práva v krajine, v ktorej sa vysielanie uskutočňuje. Od rozšírenia pôsobnosti Smernice na internetovú retransmisiu Komisia očakáva obmedzenie blokovania obsahu niektorých stránok v rámci EÚ. Dôvodom pre blokovanie obsahu v určitých krajinách by už nemalo byť autorské právo. Jednotnú Digitálnu Stratégiu pre Európu najdete tu:http://ec.europa.eu/priorities/digital-single-market/docs/dsm-communication_en.pdf  Verejnú konzultáciu k Smernici o audiovizuálnych mediálnych službách najdete tu:http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/public-consultation-directive-201013eu-audiovisual-media-services-avmsd-media-framework-21st#SK  Konzultáciu k Smernici 93/83/ES nájdete tu:https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/consultation-review-eu-satellite-and-cable-directive 
  • Cyberspace Conference 2015 (Brno, 27. – 28.11.2015)

    Už po 13. krát sa uskutoční jedna z najvýznamnejších českých konferencií, skúmajúca prienik (nie len) práva a kyberpriestoru. Na svoje si prídu priaznivci klasických (napr. kyberzločín, on-line duševné vlastníctvo, e-commerce), ale aj menej obvyklých tém (počítačové hry a spoločnosť, psychológia kyberpriestoru, náboženstvo v kyberpriestore).
     
    Všetky informácie nájdete na http://cyberspace.muni.cz/.

6. O EISI NEWSLETTER

Newsletter EISi predstavuje prehľad najnovšieho diania v oblasti práva duševného vlastníctva, ochrany súkromia a osobných údajov, doménových mien, e-Governmentu a ďalších oblastí súvisiacich s právom informačných a komunikačných technológií. Newsletter vychádza raz mesačne a je pripravovaný členmi EISi v spolupráci s dobrovoľníkmi a externými spolupracovníkmi.  Chceš sa podielať na tvorbe newslettru? EISi potrebuje ďalších dobrovoľníkov! V EISi vždy radi privítame nadšených dobrovoľníkov s chuťou spolupracovať a priučiť sa niečomu novému. Ak študuješ alebo pôsobíš v oblasti práva alebo iných vied súvisiacich s otázkami duševného vlastníctva / ICT práva a myslíš si, že by si bol pre nás prínosom, ozvi sa nám na gera@eisionline.org. Nápady, pripomienky, sťažnosti alebo tipy na obsah posielajte na gera@eisionline.org.