Newsletter EISi #5 – November 2015

1. AUTORSKÉ PRÁVA K DENNÍKU ANNY FRANKOVEJ

Krátko k skutkovému stavu: New York Times informoval, že nadácia Anny Frankovej, (ktorá je držiteľom majetkových práv k denníku AF), uvádza, že majetkové práva k denníku AF naďalej trvajú. V tejto súvislosti totiž nadácia argumentovala, že otec Anny Frankovej nie je len editorom knihy svojej dcéry, ale je tiež spoluautorom predmetného denníka. Ako uviedli Times „nadácia The Anne Frank Fonds informovala vydavateľov, že Otto Frank, Annin otec, je spoluautorom denníka AF. Táto skutočnosť by znamenala, že autorsko-právna ochrana diela by sa v Európe predĺžila z konca tohto roka až do uplynutia 70 rokov od smrti Otta Franka, ktorý zomrel v roku 1980.  Nadácia by tak bola oprávnená požadovať poplatky za predaj kníh v Európe naďalej po desiaty rokov.“  Nadácia argumentuje, že otec Anny Frankovej má byť považovaný za spoluautora denníka, pretože editoval a kombinoval pôvodné časti denníka jeho dcéry a spojil ich do kompletného textu, s ktorým sú oboznámení čitatelia na celom svete. Ak by sme mali celú situáciu posúdiť z pohľadu slovenského autorské práva, bolo by potrebné zamyslieť sa nad viacerými otázkami. Prvou otázkou by bolo, či je možné pripustiť, že Otto Frank skutočne môže byť považovaný za spoluautora a teda pripustiť aj skutočnosť, že majetkové práva by trvali 70 rokov po jeho smrti. Za spoluautora by sa pán Frank mohol považovať, ak by vlastnou tvorivou činnosťou prispel k vytvoreniu Anninho denníka (čo však vzhľadom na povahu diela, akým denník svojou podstatou je, takmer neprichádza do úvahy). Rovnako by takáto spoločná tvorivá činnosť mala existovať pred dokončením samotného diela, k čomu nedošlo. Ak totiž jeden autor dielo vytvorí, resp. s jeho tvorbou začne, a iný (autor) toto dielo zmení, alebo dokončí bez jeho súhlasu, nebude sa jednať o spoluautorstvo. Ďalšou otázkou by bolo, či otec Anny, Otto Frank, zmenil pôvodné dielo natoľko, že by bolo možné uvažovať o vytvorení nového diela. Otázku, či by pôvodný autor súhlasil s takýmito zmenami, alebo so samotným publikovaním takto revidovanej knihy, žiaľ nie je možné zodpovedať. Avšak ak vychádzame z povahy diela, ktorým denník Anny F. je, je len málo pravdepodobné, že niekto iný ako pôvodný autor môže napísať denník konkrétnej osoby. Ak by sa malo hovoriť o novom diele, takýmto dielom by mohla byť kniha spomienok na Annu, avšak nie jej osobný denník, ktorý (logicky) nevie vytvoriť iná osoba. Usporiadanie, či pridanie doposiaľ nepublikovaných textov nebude z najväčšou pravdepodobnosťou niesť stopy tvorivej činnosti postačujúcej na vytvorenie autorského diela. V prípade trvania majetkových práv k denníku Anny Frankovej však pôjde asi viac o otázku morálnu, ako právnu. Denník Anny je jedinečný práve svojim obsahom; teda výpoveďou mladého dievčaťa, ktoré v denníku rozoberá svoje pocity, nálady, obavy z dospievania a vojny. Charakter denníka je priamo závislý na spôsobe, akým sú podané a vyrozprávané každodenné „maličkosti“ a rutina sprevádzajúca život rodiny v úkryte. Jedinečnosť je v spôsobe, akým štrnásťročné dievča dokáže vnímať realitu okolitého sveta a posudzovať svoje správanie. V tomto kontexte je ťažké si predstaviť, že by sa ktokoľvek mohol považovať za spoluautora denníka Anny Frankovej. Rovnako si myslím, že idea vzniku odvodeného diela neprichádza do úvahy. Rovnako zložité (a rovnako bezpredmetné) je aj uvažovanie nad takými úpravami a editovaním knihy, ktorá by viedla k možným úvahám o právach k (tvorivej) databáze. Je totiž viac ako nemožné predstaviť si činnosť, ktorá by spočívala v editovaní denníka; ten má totiž vďaka svojej povahe vopred presne určené svoje logické usporiadanie, ktoré je nemožné zmeniť; inak by sa totiž už nedalo hovoriť o denníku. Avšak okolnosti, ktoré sú spojené so samotným písaním Anninho denníka a situáciu, ktorá jej život ukončila naznačujú, že by si vydanie svojho denníka sama priala. Za predpokladu, že by sme za jedinú autorku považovali Annu by platilo, že trvanie majetkových práv by bolo obmedzené na 70 rokov po jej smrti; teda by najdlhšie trvali do konca tohto roka (Anna zomrela v roku 1945  v koncentračnom tábore Bergen-Belsen). Otázka, či Anna dala súhlas na publikovanie svojho diela, je ťažko zodpovedať. Avšak s prihliadnutím na všetky okolnosti, (napríklad na skutočnosť, že sa chcela stať spisovateľkou) vrátane jej násilnej smrti v koncentračnom tábore je možné predpokladať, že by si vydanie svojho diela, ako mementa nezmyselnosti druhej svetovej vojny, želala. Každopádne spochybňovať vytvorenie denníka samotnou Annou tesne pred uplynutím trvania majetkových práv je viac než nemorálne. K autenticite diela sa už vyjadril súd v Hamburgu; rovnako tak urobil aj súd v Amsterdame, ktorý zakázal spochybňovať pravosť denníka ako aj distribúciu publikácií, ktoré by jeho autenticitu spochybňovali a to pod hrozbou uloženia sankcie.  (Príspevok pripravila dobrovoľníčka Silvia Lattová) 

Ďalšie odkazy:

2. NÁDEJNÉ VYHLIADKY AUTORSKÉHO PRÁVA V EÚ

Európska komisia opakovane hovorí o harmonizácii autorského práva na úrovni EU a to v najmä v súvislosti so zavedením jednotných výnimiek a obmedzení; rovnako myšlienka týkajúca sa jediného autorského zákona v EU. Po tom, ako bola v roku 2014 bola predstavená vízia Digital Single Market, Komisia znovu „hovorí“ o ďalšom kroku k priblíženiu jednotnej úpravy autorského práva v Európskej únii. Tentokrát v dokumente, ktorý ešte nebol oficiálne predstavený verejnosti. Vízia „Digital Single Market“ mala predstavovať akési „búranie“ hraníc v digitálnom svete meniacom sa s rýchlym vývojom technológií. Skutočnosť, že každý z členských štátoch EU má odlišnú právnu úpravu najmä v oblasti autorského práva, znemožňuje naplno využívať ponuku tovarov a služieb. Hlavnými piliermi boli tri nasledujúce stratégie:(i) Lepší on-line prístup k digitálnym tovarom a službám;(ii) Prostredie pre prosperujúce digitálne siete a služby;(iii) Digitálny trh ako hnacia sila (rastu ekonomiky). V skratke by sme mohli povedať, že myšlienka Digital Single Market predstavovala plán rozvoja digitálneho sveta v EU, vrátane zavedenia jednotného funkčného trhu, stanovenia pravidiel určujúcich a podporujúcich vývoj infraštruktúry a ekonomických výhod plynúcich z rozvoja takéhoto trhu. Podrobnejšie Európska Komisia hovorila tiež o vylepšení cezhraničného dodania tovarov a služieb, o zjednodušení e-commerce harmonizovaním spotrebiteľských a zmluvných podmienok, o odstránení tzv. geo-blokácie, o modernizovaní autorského práva, o posilnení dôvery v on-line služby či  o zámere digitalizovania priemyselu. Európska Komisia zdôrazňovala, že do konca roka 20115 pripraví legislatívne návrhy, ktoré by zjednotili rozdiely v národných úpravách autorského práva a umožní tak širší on-line prístup k dielam v rámci EU, vrátane harmonizujúcich ustanovení. Tento návrh mal obsahovať: (i) portabilitu legálne získaného obsahu, (ii) umožnenie cezhraničného prístupu k legálne zakúpeným on-line servisom, (iii) zvýšenie právnej istoty pri cezhraničnom používaní obsahu pre špecifické účely (napr. „data mining“) prostredníctvom harmonizovaných výnimiek, (iv) špecifikovanie pravidiel pre sprostredkovateľov v nadväznosti na používanie chráneného obsahu a podobne. Z uvedených plánov sa zatiaľ uskutočnili dve verejné diskusie, jedna sa týkala potencionálneho preskúmania „Satellite and Cable Directive“ a druhá internetových poskytovateľov a platforiem. Neoficiálne správy hovoria o tom, že Komisia pripravila návrh dokumentu obsahujúci návrhy na prípravu „moderného európskeho rámca ochrany autorského práva“. Podľa nemenovaného anonymného zdroja, pripravovaný dokument „prinesie návrh, ktorý bude obsahovať jednak aktivity určené na prezentáciu v krátkom časovom období, vrátane návrhu portability služieb poskytovaných on-line, ako aj dlhodobé plány“.  Návrh by sa mal odvolávať aj na aktivity týkajúce sa pripravovanej revízie Smernice 2001/29/EC, ktorá sa zaoberala najmä geo-blokáciou, spravodlivou náhradou odmeny pre autorov chránených diel, či harmonizáciu výnimiek a obmedzení.  Podľa (zatiaľ) nepotvrdených informácií by mala Komisia v najnovšom pripravovanom návrhu znovu vyzdvihnúť dôležitosť odstránenia teritoriálnych obmedzení v nadväznosti na možnosti udeľovať cezhraničné licencie, presadzovať zvýšenie úrovne harmonizácie výnimiek a obmedzení (aj) zavedením „povinných výnimiek“ či zamerať sa na oblasť vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.  V skratke, dokument opakovane hovorí o potrebe modernizácie autorského práva, možnosti jednotného využívania chránených diel v celej EU, zaistenia vysokej ochrany práv autorov a vyváženie záujmov všetkých zúčastnených skupín. Rovnako opakovane hovorí o legislatívnej úprave „portability“ služieb poskytovaných on-line v krátkom časovom období, ako aj o vzdialenejších víziách (napríklad jednotnom autorskom zákone v EU). Posolstvo Komisie je vcelku zrejmé (a niekoľkokrát sa v rôznych obmenách opakujúce): zrušenie (akýchkoľvek) hraníc v on-line prostredí v rámci EU, možnosť digitalizácie nedostupných diel, jednoduchšia dostupnosť audiovizuálnych diel a podobne. Celé znenie (zatiaľ neoficiálneho) dokumentu je dostupné na linku uvedenom v závere. Ak by tieto správy boli skutočne pravdivé, vzhľadom na obsah návrhu sa môžeme (pomaličky) začať tešiť na lepšiu digitálnu budúcnosť. Zároveň by však bolo naivné nepredpokladať, že niektoré mnohé zo zainteresovaných strán, nebudú chcieť mať (posledné) významné slovo pri tvorbe finálneho návrhu úpravy autorského práva v EU. (Príspevok pripravila dobrovoľníčka Silvia Lattová) 

Ďalšie odkazy:

3. PRACOVNÝ PROGRAM EURÓPSKEJ KOMISIE NA ROK 2016 V OBLASTI DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ

Európska komisia predstavila svoje budúcoročné priority. Jej pracovný program na rok 2016 nesie podtitul „No time for business as usual“ (Bežný prístup už nestačí). V úvodnej časti pracovného programu Komisia vysvetľuje zvolený podtitul tak, že je potrebné upriamiť jej ciele na veľké výzvy a výsledky, ktoré od nej očakávajú európsky občania, a preto musia pristúpiť k zmene prístupu v práci. V dokumente je definovaných 10 priorít medzi ktorými je zahrnutý aj jednotný digitálny trh. Budúcoročným cieľom Komisie v rámci jednotného digitálneho trhu je predstaviť všetky potrebné návrhy právnych aktov na dosiahnutie plne fungujúceho jednotného európskeho digitálneho trhu s dôrazom na budovanie dôvery a bezpečnosti. Hlavnou prioritou pre rok 2016 je pre Komisiu aj dohoda o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) so Spojenými štátmi. Táto dohoda by mala prispieť k zvýšeniu prepojenia v medzinárodnom obchode a k ochrane investícií. Nižšie uvádzame aktivity Európskej komisie plánované na rok 2016 v oblasti digitálnych technológií.

Očakávané legislatívne iniciatívy:Oblasť jednotného digitálneho trhu bude rozdelená do troch častí:1. Oznámenie o autorských právach a legislatívny návrh o prenosnosti (ang. portability), legislatívny návrh o autorských právach a preskúmanie smernice o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii, legislatívne návrhy v oblasti digitálneho zmlúvného práva, geografické blokovanie (ang. geo-blocking) a DPH pre elektronický obchod a preskúmanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa2. Preskúmanie regulačného rámca pre telekomunikácie a smernice o audiovizuálnych službách3. Legislatívny návrh týkajúci sa voľného toku údajov (ang. free flow of data).  

Pokračovanie v stratégii jednotého trhu v rámci ktorej okrem iných aktív bude skúmať aj presadzovanie práv v duševného vlastníctva. Prioritné návrhy v štátdiu schvaľovania:(i) Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii. Návrh Komisie je dostupný tu a aktuálny stav v legislativnom konaní je dostupný tu. (ii) Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Návrh Komisie je dostupný tu a aktuálny stav v legislativnom konaní je dostupný tu. (iii) Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov. Návrh Komisie je dostupný tu a aktuálny stav v legislativnom konaní je dostupný tu. Legislatívne akty, ktoré začnú platiť v roku 2016:(iv) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z  15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí Text s významom pre EHP. Dostupná tu. Dátum nadobudnutia účinnosti 01.01.2016.(v) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z  21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online). Dostupné tu. Dátum nadobudnutia účinnosti 09.01.2016 (okrem ustanovení uvedených v čl. 22 ods. 2 nariadenia).(vi) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/64/EÚ z  15. mája 2014 , ktorou sa mení smernica Rady 64/432/EHS, pokiaľ ide o počítačové databázy, ktoré sú súčasťou sietí dohľadu v členských štátoch. Dostupná tu. Dátum nadobudnutia účinnosti 18.01.2016.(vii) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z  26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu Text s významom pre EHP. Dostupná tu. Dátum transpozície 10.04.2016.(viii) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z  23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES. Dostupné tu. Dátum nadobudnutia účinnosti 01.07.2016. (Príspevok pripravila dobrovoľníčka Angi Sobolčiaková) 

Ďalšie odkazy:– Pracovný program Komisie – kľúčové dokumenty <http://ec.europa.eu/atwork/key-documents/index_sk.htm>- Otázky a odpovede: pracovný program na rok 2016 <http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5920_sk.htm> 

4. Z AKTUÁLNEJ JUDIKATÚRY: Najvyšší súd Spojených štátov – DIGITÁLNA UJMA – SKUTOČNÁ UJMA ? CASE OF SPOKEO V. ROBINS (DOCKET No.: 13-1339) NEPRAVDIVÉ ŠÍRENIE OSOBNÝCH ÚDAJOV O SPOTREBITEĽOCH 

NAVRHOVATEĽ: SPOKEO  

RESPONDENT: Thomas Robins 

DOTKNUTÉ PREDPISY: Ústava USA – čl. III, Fair Credit Reporting Act Prípad Spokeo v. Robins nie je sám o sebe prípadom z oblasti práva informačných a komunikačných technológií, práva na súkromie či práva na ochranu osobných údajov. Napriek tomu si v USA vyslúžil nemalú pozornosť, o čom svedčí aj vyše 46 Amicus curie podaných v prospech oboch strán, za SPOKEO napríklad aj Google, Facebook, Twitter, Netflix, eBay, či Americká obchodná komora. Otázka vo veci samej znie: Je samotné porušenie federálneho zákona dostatočným dôvodom na to, aby Kongres priznal standing pred federálnym súdom na základe článku III Ústavy USA osobe, ktorá neutrpela žiadnu konkrétnu alebo preukázateľnú ujmu (injury-in-fact)? Treba dať do pozornosti, že internetový giganti ako Google či Facebook taktiež podliehajú federálnym zákonom ako the Wiretap Act, the Telephone Consumer Protection Act či Video privacy protection Act, takže obava z putatívnych hromadných žalôb zo strany miliónov svojich užívateľov bez preukázania individuálnej, konkrétnej, aktuálnej či potenciálnej ujmy je namieste a Najvyšší súd Spojených štátov tak môže pre nich vytvoriť neželaný precedens. Rozhodnutie v tejto veci by iste pomohlo presadzovať lepšie právo na súkromie a práva na ochranu osobných údajov spotrebiteľov (užívateľov) voči spomínaným gigantom. Ale keďže každá minca má dve strany, nebol by masívny nárast hromadných žalôb založených napríklad aj na minoritnom technickom porušení zákona len šikanóznym vymáhaním práva, prípadne, nemal by v konečnom dôsledku negatívny dopad práve na spotrebiteľov (internetových užívateľov), ktorý by sa prejavil v zvýšení cien za služby a produkty týchto spoločností ? Ako upozornil Sudca Scalia na pojednávaní: “assuming that false information is injury … the statute doesn’t say” that only people as to whom Spokeo published false information can sue. Rather, the statute says “that everybody about whom Spokeo did a report can sue.” (pozn. Pán Robins podal žalobu vo svojom mene, ale aj v mene všetkých „v obdobnom postavení“) 

SKUTKOVÝ STAV: Spokeo je internetový vyhľadávač, ktorý prevádzkuje webovú stránku na ktorej publikuje osobné údaje o ľuďoch, napr. osobný stav, vek, povolanie, informácie ekonomického charakteru, dosiahnutý stupeň vzdelania,  pochádzajúce aj z verejne dostupných zdrojov. Je teda zberateľom a šíriteľom existujúcich informácií, ktoré následne kompiluje do svojej databázy, z ktorých tvorí reporty. Niektoré z týchto informácií však podliehajú kontrole zo strany federálnych zákonov, akým je Fair Credit Reporting Act (ďalej len FCRA). V zmysle FCRA musí credit reporting agency (Spokeo) prijať také opatrenia, aby zabezpečila maximálnu možnú pravdivosť týchto informácií týkajúcich sa spotrebiteľov a pre prípad napr. krádeže identity, publikovať bezplatné telefónne číslo, kde si zákazníci môžu overiť správnosť reportov, resp. informácií o nich šírených.V júli 2010 inicioval Pán Robins hromadnú žalobu za porušenie svojich spotrebiteľských práv na základe tohto zákona s tým, že spoločnosť Spokeo o ňom verejne šírila nepravdivé informácie a požadoval zákonnú náhradu škody vo výške 1000 dolárov za každé porušenie zákona.  Nepravdivosť mala spočívať v tom, že Spokeo uvádzala, že má 50 rokov (nemá), dosiahol vyšší stupeň vzdelania ako v skutočnosti, že bol v lepšej finančnej situácii ako v skutočnosti (nebol), že bol ženatý a mal 2 deti (nebol a nemal) a tým ho znevýhodniť v hľadaní si zamestnania. Federálny prvostupňový súd síce žalobu zamietol, ale odvolací súd pre 9ty okruh jeho rozhodnutie zmenil a priznal žalobcovi standing na základe samotného porušenie federálneho zákona, keďže SPOKEO žiadala o preskmanie rozhodnutia (writ of certiorari), prípad sa dostal pred Najvyšší súd Spojených štátov a prvé pojednávanie sa uskutočnilo 2. novembra 2015. 

Argumenty strán: SPOKEO argumentoval, že na to, aby mal žalobca standing v zmysle čl. III Ústavy USA, musí preukázať, že utrpel skutočnú, konkrétnu alebo bezprostredne hroziacu ujmu, vychádzajúc zo súdnych precedensov (prípad Luljan v. Defenders of Wildlife, 1992) a dlhej tradície anglického common law. Samotné technické porušenie zákona, aj keď za jeho porušenie zákon stanovuje náhradu škody toto kritérium nespĺňa. SPOKEO ďalej argumentoval, že analógia nároku pána Robinsa s defamačnou náhradou škody neobstojí, keďže v zmysle nároku na náhradu škody za porušenie práva na ochranu osobnosti aj toto vyžaduje preukázanie skutočnej ujmy. A napokon, samotná možnosť zníženia vyhliadky na zamestnanie nie je skutočnou, konkrétnou ujmou, Pán Robins argumentoval, že utrpel emocionálnu a psychickú ujmu a v dôsledku šírenia týchto nepravdivých informácií má dlhodobý problém s hľadaním si zamestnania. 

NAJVYŠŠÍ SÚD SPOJENÝCH ŠTÁTOV: Z povahy a frekvencie kladených otázok a prerušení či už navrhovateľa alebo respondenta bolo zrejmé, že liberálnejší sudcovia ako Kagan, Sotomayor či Ginsburg považujú už publikovanie nepresných či nepravdivých informácii ako dostačujúce pre priznanie standing-u pánu Robinsovi, keďže ich dôsledkom môže byť aj emocionálna či psychická ujma. Naopak, konzervatívnejší sudcovia ako Alito, Scalia, či Roberts dávali právnemu zástupcovi pána Robinsa trochu zabrať kladením hypotetických, skôr rečníckych otázok typu:  Existuje nejaký dôkaz, že niekto iný ako sám pán Robins, dal jeho meno do vyhľadávača  a ak nie, nebude akákoľvek ujma čisto špekulatívna? Pričom sudca Scalia uviedol, že samotný text FCRA nepredpokladá priznanie náhrady škody za dezinfomovanie, len upravuje procesné pravidlá, ktoré majú byť aplikované v prípade porušenia zákona. Ad absurdum, bolo by teda uvedenie nesprávneho telefónneho čísla (porušenie federálneho zákona, akým je FCRA), dostatočným dôvodom na podanie žaloby osoby z dôvodu utrpenia ujmy ? Konečné rozhodnutie v tejto veci by malo padnúť na jar 2016. Analýzy akademickej obce nasvedčujú, že pôjde o tesné rozhodnutie, no stále je tu priestor, že sa Najvyšší súd USA vyhne zodpovedaniu pálčivých ústavno-právnych otázok. (Príspevok pripravila dobrovoľníčka Michala Mihályová)

5. DO POZORNOSTI – Pozvánka na prednášku EISi „Digitálna verejná správa a ľudské práva“

Dovoľujeme si našich čitateľov pozvať na prednášku organizovanú European Information Society, ktorá je súčasťou projektu „Digitálna verejná správa a ľudské práva“. Digitalizácia verejnej správy je nevyhnutná pre moderné a úspešné Slovensko. Jej zavedenie prináša radu výhod pre občanov. Len málo často sa však pri digitalizácií verejnej správy pozerá na možné negatívne dopady, ktoré digitalizácia môže mať na ľudské práva. Občania môžu byť ako dôsledok nesprávnych technologických postupov postavení mimo novú digitálnu spoločnosť (napr. sťažením podávania petícií), znevýhodnení vo výkone svojich základných ľudských práv (napr. pri de facto znemožnení disponovania so svojím majetkom) či dokonca priamo diskriminovaní zo strany verejnej moci (napr. pri zavádzaní elektronických povinností). Nesprávna digitalizácia môže dokonca ohroziť samo ľudské právo (napr. tajnosť hlasovania alebo ochranu súkromia). Je na čase preskúmať ako by sa verejná moc mala pri digitalizácií verejnej moci správať, tak aby rešpektovala tieto hodnoty. Predstaviť projekt verejnej i laickej verejnosti, upozorniť na existujúce a vznikajúce problémy, ktoré sme v priebehu projektu analyzovali, ich faktické pozadie a právnu analýzu. Prednáška bude určená predovšetkým odbornej, právnickej verejnosti, privítame však radi aj ďalšie skupiny, ktoré môžu mať záujem dozvedieť sa o vzťahu ľudských práv a verejnej správy viac (napr. novinári, aktivisti, občania vo všeobecnosti). 

DÁTUM a ČAS: 15:00 o 18/12/2015 

MIESTO: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava – Súdna sieň prof. Karola Planka 

PREDNÁŠAJÚCI: Martin Husovec a Matej Gera, členovia EISi. Vstup na prednášku je *voľný*. Všetci sú srdečne vítaní!

(Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2015. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný European Information Society Institute, o.z.)

6. O EISI NEWSLETTER

Newsletter EISi predstavuje prehľad najnovšieho diania v oblasti práva duševného vlastníctva, ochrany súkromia a osobných údajov, doménových mien, e-Governmentu a ďalších oblastí súvisiacich s právom informačných a komunikačných technológií. Newsletter vychádza raz mesačne a je pripravovaný členmi EISi v spolupráci s dobrovoľníkmi a externými spolupracovníkmi.  Chceš sa podielať na tvorbe newslettru? EISi potrebuje ďalších dobrovoľníkov! V EISi vždy radi privítame nadšených dobrovoľníkov s chuťou spolupracovať a priučiť sa niečomu novému. Ak študuješ alebo pôsobíš v oblasti práva alebo iných vied súvisiacich s otázkami duševného vlastníctva / ICT práva a myslíš si, že by si bol pre nás prínosom, ozvi sa nám na gera@eisionline.org. Nápady, pripomienky, sťažnosti alebo tipy na obsah posielajte na gera@eisionline.org.