Prehľad prípadov

Prehľad všetkých prípadov, do ktorých sa zapojilo EISi:

  • Delfi AS v Estonia – amicus curiae
  • Plošné uchovávanie údajov (Data Retention) – Pl. ÚS 10/2014
  • OSA v. Hotel Ambassador – amicus curiae
  • Antik v. UPC – vedľajší účastník
  • EURA v. Finančé riaditeľstvo SR
  • OMBUDSPOT v. Pro Content (60 eurové faktúry) – amicus curiae
  • Stacho v. Klub Strážov – amicus curiae
  • globtour.cz – amicus curiae

Delfi AS v Estonia – amicus curiae

V prípade Delfi AS proti Estónsku sa Európsy súd pre ľudské práva (ESĽP) zaoberal otázkou zodpovednosti prevádzkovateľa novinového portálu za komentár návštevníkov. Pod jedným z noviných článkov sa objavila zhruba dvadsiatka komentárov útočiacich na jedného z majiteľov známej estónskej spoločnosti, a to aj napriek tomu, že novinový portál Delfi mal zavedených niekoľko opatrení proti takýmto komentárom ako napr. automatické filtrovanie vulgárnych slov alebo systém mazania komentárov po upozornení na nevhodný komentár. Z dôvodu urážajúcich komentárov sa rozhodol vlastník spoločnosti podať žalobu na Delfi za zásah do jeho česti, dôstojnosti a reputácie. Žalobcovi sa podarilo uspieť vo všetkých súdnych inštanciách a Delfi bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu ujmy. Delfi sa preto rozhodol obrátiť na ESĽP, na koľko toto konanie estónskych súdov považovalo za porušenie jeho slobody prejavu. EISi vo svojom podaní pred ESĽP upozorňuje na potrebuje stanovenia rovnováhy medzi záujmom poškodených osôb a záujmom na zachovaní plodnej diskusnej pôdy na internete. EISi odmieta prísnu zodpovednosť za príspevky diskutérov, tak ako bola nastolená estónskymi súdmi a upozorňuje, že je nie len v rozpore s predpismi Európskej únie, ale takisto so slobodou prejavu na úrovni Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.  V júni 2015 ESĽP rozhodol v neprospech sťažovateľa.  Ďalšie odkazy:

Plošné uchovávanie údajov (Data Retention) – Pl. ÚS 10/2014

Pod plošným uchovávaním údajov sa rozumie uchovávanie prevádzkových, lokalizačných a ďalších údajov strán komunikácie. Povinnosť uchovávať uvedené údaje existovala na základe tzv. Data Retention smernice (Smernica 2006/24/EC) a týkala sa mnohých druhov komunikácie, vrátane e-mailovej a telefonickej. Prevádzkovatelia služieb museli uchovávať niekoľko desiatok údajov, ktoré sa síce netýkali samotného obsahu konverzácií, bolo z nich však možné zistiť kde sa nachádzali strany komunikácie, ako dlho spolu komunikovali, v akej dobe a pod. Navyše, údaje museli byť uchovávané počas 6 mesiacov a v prípade osobitných druhov údajov až 12 mesiacov. EISi považovalo túto úpravu za citeľný zásah do súkromného života všetkých obyvateľov Slovenska, o ktorých boli údaje uchovávané bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Právna úprava sprístupňovania týchto dát bola zároveň úplne arbitrárna a oveľa benevolentnejšia, ako porovnateľný inštitút odpočúvania. Preto sa EISi už v roku 2010 rozhodlo bojovať proti plošnému sledovaniu a podalo na Generálnu prokuratúru SR podnet na predloženie predmetnej úpravy na posúdenie Ústavnému súdu SR. Spolu s druhým podnetom v roku 2012 však EISi neuspelo u Generálnej prokuratúry SR. Nasledovala zložitejšia cesta – podanie na Ústavný súd prostredníctvom poslancov NRSR. EISi ešte v priebehu roku 2012 vypracovalo vzorové podanie, pre ktoré sa podarilo získať podporu a ktoré bolo v októbri 2012 podané skupinou poslancov NRSR na Ústavný súd SR. Oprávnenosť námietok EISi bola potvrdená aj samotným Súdnym dvorom Európskej únie, ktorí vyhlásil celú smernicu za neplatnú a v rozpore s Listinou základných práv a slobôd EÚ. Súdnemu dvoru predovšetkým prekážal neprimeraný rozsah a neodôvodnenosť širokého zásahu do práva na ochranu súkromia a osobných údajov – údaje boli uchovávané bez ohľadu na sledovaný cieľ, dĺžka uchovávania údajov nebola založená na objektívnych kritériách a ustanovenia smernice v konečnom dôsledku nedokážu zaručiť, že, zásah do práv občanov EÚ bude obmedzený na nevyhnutnú mieru. Súdny dvor preto celú smernicu v roku 2014 vyhlásil za neplatnú. Krátko na to nasledoval cestu Súdneho dvora aj slovenský Ústavný súd, ktorý v apríli 2014 pozastavil účinnosť ustanovení slovenských zákonov o uchovávaní údajov.  Nakoniec, na základe podanie iniciovaného EISi, Ústavný súd SR v apríli 2015 úplne zrušil plošné sledovanie občanov. Ďalšie odkazy:

Naspäť na obsah SA v. Hotel Ambassador – amicus curiae

V roku 2014 EISi podalo svoje poradné stanovisko vo autorskoprávnom spore medzi hotelom a českou organizáciou kolektívnej správy OSA. Prejednávaný prípad sa riadi staršou verziou autorského zákona, ktorá sa neskôr – na základe rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ – ukázala ako v rozpore s právom EÚ. Napriek tomu, že sporné ustanovenie o výnimke pre hoteli, podľa ktorého sa za verejný prenos diela nepovažuje prenos v súkromných izbách, bolo neskôr novelizované, otázne zostáva ako ho správne aplikovať v predmetnom prípade.  EISi vo svojom liste upozorňuje na potrebu eurokomforného výkladu a na možnosť nepriamej aplikácie smernice o autorskom práve (Smernica 2001/29/EC). Ďalšie odkazy:

Antik v. UPC – vedľajší účastník

EISi sa v roku 2014 rozhodol podať návrh na vstup do súdneho konania vo veci Antik v. UPC, z pozície spotrebiteľského združenia, ako vedlajší účastník. Predmetný spor sa dotýka otázky sieťovej neutrality, ktorá je dôležitým prvkom informačnej spoločnosti a dotýka sa postavenia spotrebiteľov v nej. Súdne konanie je dôsledkom praktiky, ktorou v marci 2013 UPC začalo technicky blokovať svojím zákazníkom prístup na službu televízie cez internetový protokol (IPTV) od konkurečnej spoločnosti Antik. Zákazník UPC, ktorý tak využíval jeho dátovo neobmedzený internet, nemohol používať toto svoje pripojenie na využívanie inej služby poskytovanej jeho konkurentom. Od konania bolo v medzičase upustené na základe predbežného opatrenia súdu. EISi toto konanie považuje za postup, ktorý narúša slobodnú súťaž a poškodzuje spotrebiteľa. Cieľom EISi preto aj v tomto konaní bude poukázať na to, že konanie žalovaného zásadne poškodzuje slovenských spotrebiteľov, ktorí boli jednak uvedený do omylu, ale aj obmedzení v ich slobodnej voľbe ďalších služieb, ktoré nesúvisia so službami, ktoré žalovaný na základe zmluvy poskytuje svojim zákazníkom. O návrhu na vedľajšie účastníctvo nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ďalšie odkazy:

EURA v. Finančé riaditeľstvo SR

V spore vystupuje EISi na strane žalobcu – spoločnosti EURA, ktorej Finančné riaditeľstvo SR neoprávnene uložil 11 pokút vo výške 4.978,90 EUR. Pokuty boli uložené za to, že podania, ktoré je podľa zákona možné uskutočniť v elektronickej forme, podala spoločnosť EURA papierovo. Systém daňovej správy vyžadoval pre dané podania v elektronickej forme použitie softvérov „eDane“ a „eTax“. Tieto softvérové produkty sú však dostupné iba pre jeden operačný systém na trhu a EURA tento systém nepoužíva. Vyžadovanie použitie špecifické softvéru považuje EISi za štátom nedovolené podporovanie jedného produktu na úkory ostatných operačných systémov a nedovolené obmedzovanie súťaže na trhu s operačnými systémami. Technické riešenie tak nezabezpečuje interoperabilitu s inými operačnými systémami a donucuje občanov kúpiť softvér od určitého výrobcu. Nielenže tým štát neprimerane zasahuje do súťaže na trhu operačných systémov – konanie verejnej správy je nutné považovať zároveň za porušenie práva na slobodné podnikanie a práva na dobrú správu vecí verejných. Navyše, EISi pokladá podobné konanie štátnej správe za porušovanie legislatívy o štandardoch. Výnos Ministerstva financií, pod ktoré agenda štandardov verejnej správy spadá, v takýchto prípadoch podľa právneho názoru EISi jasne ustanovuje zákaz vyžadovať špecifický operačný systém. Podnikateľovi sa už podarilo čiastočne uspieť pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, v súčasnosti konanie pokračuj opäť pred Finančnou správou SR. Ďalšie odkazy:

OMBUDSPOT v. Pro Content (60 eurové faktúry) – amicus curiae

EISi podalo svoje stanovisko pred Krajským súdom v Prešove, ktorí rozhodoval vo veci tzv. 60 eurových faktúr. Žalovaný poskytoval službu prostredníctvom webového portálu, na ktorom bolo možné – po registrácii – získať prístup k textom, básniam alebo veršom, určeným na gratulácie, želania a podobne. Problematickým bodom služby bolo jej spoplatňovanie, pri čom informácia o úplatnosti služby bola ukrytá vo všeobecných obchodných podmienkach. Väčšina návštevníkov webového portálu si tak vôbec neuvedomila, že po prihlásení bude povinná zaplatiť za prístup k textom. EISi v tejto veci upozornilo krajský súd na doktrínu tzv. prekvapivých ustanovení. Podľa nášho názoru by takéto ustanovenia nemali byť považované za súčasť zmluvy, pričom zbytok registračnej zmluvy by mal zostať v platnosti. Ďalšie odkazy:

Stacho v. Klub Strážov – amicus curiae

V spore podnikateľa s občianskym združením podalo EISi svoje odborné stanovisko pred Najvyšším súdom SR. Na webových stránkach združenia anonymný používateľ uverejnil príspevok, keď nazval podnikateľa „zlodejom a podvodníkom“, za čo následne podnikateľ požadoval ospravedlnenie, odstránenie príspevkov a nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 €. EISi vo svojom stanovisku poukázalo na správnu interpretáciu a aplikáciu ustanovení o tzv. bezpečných prístavoch a ustanovení slovenského deliktného práva, najmä zodpovednosť za porušenia práva tretími osobami. Ďalšie odkazy:

globtour.cz – amicus curiae

V prípade globtours.cz sa Ústavní soud ČR zaoberal prípadom medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, ktoré sa sporili o domenové meno s názvom „globtour.cz“. Na základe žaloby, domáhajúc sa ochrany obchodnej firmy, ochrannej známky a ochrany pred nekalosúťažným konaním, bolo jednou z požiadaviek žalobkyne aj prevod doménového mena „globtour.cz“. EISi vo svojom stanovisku, vypracovanom našim členom Martinom Husovcom, ktorý sa dlhodobo zaoberá problematikou doménových mien, rozoberá problematiku odstraňovacieho nároku a otázku, či pod tento nárok spadá i prevod doménového mena na žalobcu. Podľa názoru Nejvyššího soudu ČR totiž prevod už nie je súčasťou obnovy pôvodného stavu, a povinnosť previesť doménové meno by išla nad rámec situácie v pôvodom stavu. EISi však upozorňuje na možnosť kvalifikovať situáciu ako prevodný nárok, miesto nároku odstraňovacieho. Ústavný súd ČR však sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, na koľko na koľko podanie sťažovateľa nemalo ústavnoprávny rozmer. Ďalšie odkazy: