Ostatná aktualizácia: nedeľa, 25. marec 2018, 20:29
EISi sa pripojilo k viac ako dvesto organizáciám z celého sveta, ktoré vyzývajú k dodržiavaniu 13 kľúčových zásad pri sledovaní elektronickej komunikácie. Tieto zásady majú za cieľ sa stať základom pre presadzovanie zmien v oblasti nekontrolovateľne sa šíriaceho sledovania.
Už nejakú dobu je zrejmá nutnosť upraviť chápanie existujúcej právnej úpravy týkajúcej sa ľudských práv s ohľadom na moderné technológie využiteľné na sledovanie. Nič nevypovedá o naliehavosti situácie lepšie než nedávne potvrdenie rozsahu sledovania nevinných osôb po celom svete.
Dovoľujeme si vám, preto dnes oficiálne predstaviť Medzinárodné zásady uplatňovania ľudských práv v oblasti sledovania komunikácie. Tieto zásady vyjadrujú požiadavky medzinárodnej úpravy ľudských práv – ktorá záväzne platí pre všetky štáty sveta – voči vládam v digitálnom veku. Hovoria o silnejúcom globálnom konsenze, že moderné sledovanie zašlo príliš ďaleko a je potrebné ho obmedziť. Zásady tiež predstavujú určitú mieru, ktorú môžu ľudia po celom svete využiť na hodnotenie jednotlivých právnych systémov a presadzovanie zmien v nich.
Zásady sú výsledkom viac ako rok trvajúcej diskusie odborníkov z oblastí občianskych spoločností, ochrany súkromia a technológií (viac tu, tu, tu a tu). Podpísalo sa pod nich už viac než dvesto organizácií z celého sveta. Cely tento proces sa uskutočňoval pod vedením organizácie Privacy International a Electronic Frontier Foundation.
Predstavenie týchto zásad úzko súvisí s dôležitou správou Špeciálneho spravodajcu OSN na právo na slobodu prejavu a vyjadrovania, ktorá sa podrobne zaoberá širokým využívaním sledovania komunikácie a konštatuje, že toto sledovanie výrazne obmedzuje možnosti nerušeného súkromného života, slobodného vyjadrovania a ostatných základných ľudských práv občanov. V nedávnej dobe zdôraznila Vysoká komisárka OSN, Nivay Pillay, význam uplatňovania štandardov ľudských práv a demokratických záruk pri sledovaní a aktivitách v rámci presadzovania práva:
„Hoci obavy týkajúce sa národnej bezpečnosti a trestnej činnosti môžu ospravedlniť výnimočné a presne vymedzené použitie programov sledovania, sledovanie bez primeraných záruk ochrany súkromia v skutočnosti predstavuje riziko negatívneho vplyvu na ľudské práva a základné slobody,“
Plné znenie (v Slovenčine) nižšie zhrnutých zásad je k dispozícii na necessaryandproportionate.org. Od budúceho roka budú skupiny po celom svete presadzovať zmeny pri výklade existujúcej právnej úpravy a pri tvorbe nových právnych predpisov.
Vyzývame organizácie chrániace súkromie, organizácie presadzujúce práva, odborníkov z právnických a akademických kruhov i ďalších členov občianskej spoločnosti k podpore týchto zásad pomocou ich podpisu.
Ak sa chcete pod tieto zásady podpísať aj Vy, pošlite prosím emailovú správu na rights@eff.org alebo vyplňte formulár na: https://www.necessaryandproportionate.org/about
Zhrnutie 13 medzinárodných zásad uplatňovania ľudských práv v oblasti sledovania komunikácie:
1. ZÁKONNOSŤ: Akékoľvek obmedzenie práva na súkromie musí byť zakotvené v zákone.
2. OPRÁVNENÝ ZÁMER: Zákony musia povoľovať sledovanie komunikácie iba určeným štátnym orgánom na účely dosiahnutia oprávneného zámeru, ktorý zodpovedá väčšinou dôležitému zákonnému záujmu, ktorý je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný.
3. NEVYHNUTNOSŤ: Zákony povoľujúce sledovanie komunikácie štátom musia dohľad striktne obmedziť na prípady, ktoré sú preukázateľne nevyhnutné na dosiahnutie oprávneného zámeru.
4. PRIMERANOSŤ: Zákonom schválený sledovanie komunikácie musí byť vždy vhodné na splnenie konkrétne určeného oprávneného zámeru.
5. ÚMERNOSŤ(PROPORCIONALITA): Rozhodnutie o sledovaní komunikácie je nevyhnutné vykonať po zvážení prínosov, ktoré sa majú dosiahnuť, a poškodení práv jednotlivca a ďalších protichodných záujmov, ku ktorým v dôsledku sledovania dôjde. Ďalej je nevyhnutné zvážiť citlivosť daných informácií a vážnosť porušenia práva na súkromie.
6. PRÍSLUŠNÝ SÚDNY ORGÁN: Rozhodnutia súvisiace s dohľadom nad komunikáciou musí vykonať kompetentný súdny orgán, ktorý je nestranný a nezávislý.
7. SPRAVODLIVÝ PROCES: Podľa princípu spravodlivého procesu musí štát zaistiť, aby boli v zákone riadne vymenované legitímne postupy upravujúce každý zásah do ľudských práv, boli dôsledne praktikované a boli k dispozícii širokej verejnosti, čím uznáva a zaručuje ľudské práva jednotlivca.
8. INFORMOVANOSŤ: Príslušná osoba musí byť o rozhodnutí povoľujúcom sledovanie komunikácie informovaná a musí jej byť poskytnutý dostatok času a informácií, aby sa proti tomuto rozhodnutiu mohla odvolať. Ďalej musí mať prístup k materiálom, ktorými bola žiadosť o povolenie podložená.
9. TRANSPARENTNOSŤ: Štáty musia byť transparentné vo vzťahu k rozsahu, možnostiam a využívaným technológiám pri sledovaní komunikácie.
10. VEREJNÝ DOZOR: Štáty musia ustanoviť nezávislé mechanizmy dozoru a zaistiť aby bolo sledovanie komunikácie transparentné a aby zaň mohli príslušné orgány niesť zodpovednosť.
11. INTEGRITA KOMUNIKÁCIE A SYSTÉMOV: Štáty nemôžu nútiť poskytovateľov služieb ani predajcov hardvéru a softvéru, aby do svojich systémov zabudovávali sledovacie zariadenia či funkcie alebo zhromažďovali či uchovávali konkrétne informácie čisto na účely štátneho dohľadu (sledovania). Od poskytovateľov služieb sa nesmie nikdy požadovať, aby zadržiavali alebo zbierali údaje bez konkrétneho účelu.
12. BEZPEČNOSTNÉ OPATRENIA PRE MEDZINÁRODNÚ SPOLUPRÁCU: Zmluvy o vzájomnej právnej pomoci (MLAT) a ďalšie dohody, ktoré štáty uzavierajú musia zaisťovať, aby sa v prípade, že sa na sledovanie komunikácie vzťahujú zákony viacerých štátov, vždy uplatnila norma s vyššou úrovňou ochrany osôb. Štáty nesmú využívať metódy vzájomnej právnej pomoci ani zahraničné žiadosti o chránené informácie na obchádzanie tuzemských zákonných obmedzení sledovania komunikácie.
13. OCHRANNÉ OPATRENIA PROTI NEZÁKONNÉMU PRÍSTUPU: Štáty musia prijať právne predpisy, podľa ktorých je nezákonné sledovanie komunikácie vykonávané verejnoprávnymi či súkromnoprávnymi subjektmi trestné. Štáty musia tiež schváliť zákony, ktoré stanovia, že materiál získaný sledovaním komunikácie musí byť zničený alebo navrátený danej osobe potom, čo bol využitý na účel, pre ktorý boli informácie poskytnuté.